Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


American Psycho - Deň 3.

24. srpna 2014 v 13:46 | DRE▲MER |  American Psycho


21.6.2014

14:11
Nenávidím ich. Všetkých do jedného. Však počkajte.. Ja..Ja vám to vrátim. Takto ma ohovárať a tie výsmechy.Nie toto ste už prehnali. Pripravte sa nato,že dnes padne ďalšia obeť. A vy si hádam uvedomíte že sa nemáte zahrávať s mojimi citmi.



Žena.
Kokain.
Sex.
Krv.
Smrť.


17:22
Obliekam si svoj oblek. Musím predsa pôsobiť nejako príťažlvo a zároveň slušne a elegantne. Už sa velmi teším. Velmi sa teším. Za pol hodinu to začne a dovtedy by som si mohol premyslieť čo s ňou spravím. Možno by som si ju mohol upraviť podla mojich predstáv.

19:02
Je to tu. Zbalil som jedno dievča,tuším že sa volá Sandra. Musím uznať že je krásna. Vystávna postava a tvár akoby ju stvorili víly. Dlhé blonďavé a zároveň vlnité vlasy. A tie oči.. sivé ako prúd bystrej horskej rieky.
Netrvalo to dlho a doviedol som si ju sem. Nasadil som si rukavice a zozadu som ju omráčil.
Práve som skončil s viazaním o postel a následne so zašitím úst. Je to na dobrej ceste. Už si len dám kokain a idem na vec.

20:00
Kokain práve prestal účinkovať a musím uznať že toto bolo úžasné. Naozaj som si to užil. Aspoň chvílku som nepočul tie hlasy. Sandru som ešte pred začatím prebral. Jej slzy ma trochu mrzeli no keď ste v tom a dalo by sa povedať že aj v nej tak vám to je jedno.
Ruky sa mi mierne roztriasli,keď som do nich vzal nôž. Sandra sa snažila vyslobodiť. Snažila sa kričať.Plakala.. prosila. Nôž som položil na jej krk. Venoval som jej posledný pohlad. Následne som len zavrel oči a spravil jeden rýchli a hlboký ťah.
Keď som otvoril oči videl som len jej už nevládne telo a krv. Bola všade. Teraz mi tak napadlo že nebol asi najlepší nápad priviazať ju o moju postel.Odviazal som ju z postele a dal do auta. Zápalil si cigaretu na ukludnenie a išiel. Nevedel som kam ju mám dať. Či zakopať alebo niekde vyhodiť. Zastavil som pri nejakom móle.
Bola už tma. Vytiahol som ju a hodil jej nevládne telo do mora. Ešte doteraz mám pred očami jej bledú tvár,suché bledé pery sivé odré oči.
Nasadol som do auta a išiel domov.

22:00
Všetky veci,ktoré boli od krvi som vypral. Zapálil pár voňavých sviečok a tak isto som si zapálil aj cigaretu. Lahol do postele a pokúšal sa zaspať,no v hlave mi aj tak behali myšlienky,či na mňa prídu.

 

School Love - 5.časť

24. srpna 2014 v 11:53 | #Death by Eva. |  SCHOOL LOVE ♥
Usmievala som sa od ucha k uchu. Z peračníka som vytiahla pero a do papiera začala písať :
"Pokiaľ ti tak Jessica vadí , nevšímaj si ju. Ani ja si ju nemienim všímať, lebo to je hrozné sa na ňu kukať ešte aj oslepnem. Neviem čo na nej chalani vidia. Jedine jej poprsie. -_- Jej dať facku so stolom. Hej môžeme ísť. Bože a tam bude možno aj Jared. Bože zas ma bude otravovať s tými jeho otázkami. A Tomo tam bude. ^_^."
S radosťou som poskladala papierik a pozrela sa na Hudsona. Práve niečo písal na tabulu a bol otočený chrbtom. Rýchlo som Care hodila papierik na jej lavicu a otočila sa naspäť smerom pred seba. Otvorila som si zošit a začala opisovať z tabule do zošita. O niekoľko minút neskôr som započula škrípanie na papier. Pozrela som sa na ňu a videla som, že mi odpisuje. Usmiala som sa a otočila sa smerom vpred. Namiesto toho, aby to hodila mne to hodila Jaredovi. Jared ihneď zareagoval, tak si vzal papierik do ruky a otvoril ho. Ihneď som si ruky priložila na jeho ramená a začala mu ho provokatívne masírovať. Vtom náhle som mu do ucha pošepkala :

- "Daj mi prosím ten papierik."
- "Tvoj?"
- "Áno môj."

Len sa zasmial a začal si čítať sám pre seba. Čím ďalej čítal, tým viac sa začal viac usmievať. Otočil sa smerom ku mne a povedal :

- "Takže Care sa páči Shannon."
- "Skús mu to povedať, ja poviem o vás, že ste buzeranti."
- "Dobré budem ticho."
- "Vďaka. Dáš mi ten papierik?"
- "Ešte nad tým pouvažujem."

Stlačila som mu viac ramená, až vzdýchol na celú triedu. Ihneď sa všetci otočili smerom k nám a hladeli na nás nechápavo. Začali sa na nás uškŕňať. Vtom náhle sa na nás profesor Hudson znova vážne pozrel a povedal :

- "Neruším vás?"


Pozreli sme sa na nás a obidvaja na raz sme povedali :

- "Nie."
- "To som rád."

Znova trieda vybuchla do smiechu. Len som prevrátila očami a znova sa vyrovnala na stoličke. Len sme si obidvaja odkašľali a znova dávali pozor. Jared papier schoval do lavice a hladel pre seba. Začala som sa na ňom robiť všeliaké ksichty. Myslela som si, že po ňom vyletí. Nechápavo sa na mňa Cara pozrela a nadvihla obočie. Vtom náhle som naňho ukazovala a robila sa, že ho zabíjam nožom. Potom som robila ako keby posunkovú reč. Ukázala som na seba, potom štvorec a povedala som jej potichšie :

- "On má ten papierik, ty si úplné teľa si úplne ľavá!"
- "To bolo omylom."
- "Keby to bolo omylom, nedívaš sa naňho ale na mňa, nie ty sa dívaš naňho a hodíš to jemu."

Vtom Jared započul náš rozhovor, trocha sa viac otočil ku mne a povedal potichu :

- "Neruším?"
- "Otravuješ! Láskavo mi vráť ten papierik!"
- "Nech ti napíše nový."
- "Nechce sa mi." - prehovorila Cara.
- "Ty lenochod."
- "Ty debil."

Začali si tam navzájom nadávať do zvierat a do nadávok. Ja som sa tam začala tak smiať, že som tam začala chrochtať. Znova na sa mňa profesor Hudson pozrel a povedal :

- "Whitleyová, mám vážne zavolať toho trénera aby mi dal tie kľúče od tých spŕch?"
- "Nie vďaka."
- "Nie vďaka? To je tvoja odpoveď?"
- "Ja som sa už včera kúpala. Nepotrebujem aj dnes."

Cara s Jaredom sa tam začali na tom smiať. Vtom Hudson zvážnel a povedal nám :

- "Ja vás vyhodím z tejto triedy! Všetkých troch!"
- "Už budeme v pohode."
- "No o tom pochybuj. Ešte raz, tak vás vyhodím. Skúste sa raz zasmiať."

Vtom náhle zazvonil , vzal si do rúk svoje veci a všetci sme sa postavili. Hladeli sme všetci naňho, on zas na nás s tým jeho vážnym výrazom. Len som sa uškrnula naňho a odzdravil nás :

- "Prajem pekný deň."

S urazeným výrazom odišiel z našej triedy a my všetci sme sa takisto presunuli na chodbu.

School Love - 4.časť

4. července 2014 v 19:28 | #Death by Eva. |  SCHOOL LOVE ♥
Ako som sa poobzerala po triede, som uvidela Jessicu. Áno Jessica Standfordová. Je najpopulárnejšia na našej škole. Pár krát chodila so Shannonom. Nebol to dlhý vzťah pretože navzájom sa podvádzali. Jessica bola poriadne hnusná ku každému. Minule keď sme boli na obedoch, mali sme špagety. Raz som ju tak naštvala s tým, že som jej povedala, že má vlasy, ako keby bola po atomovom výbuchu. Tak svoje špagety hodila na moju hlavu. Cara ako vždy sa na tom smiala a nič nehovorila. Mala aj otravné kamarátky, ktoré neboli vôbec zaujímavé ale skôr trápne. Ja som čakala, pokiaľ si tie jej kamarátky uvedomia, kto je Jessica. Napokon sa celý telom obzerala po celej triede, až jej zrak dopadol na mňa. Ihneď som odvrátila od nej pohľad a hľadela na svoju lavicu, ktorá bola celá pokreslená. Vtom náhle podišla viac k Tomovi a jej ústa mu začali niečo hovoriť. Len prikývol hlavou a keď od neho odišla, znova sa na mňa pozrela a hľadela na mňa aj s tým jej provokatívnym pohľadom. Len som prevrátila očami a pozrela sa na Caru. Spýtala som sa jej :

- "Už to máš?"
- "Za chvíľu."

Ako dopisovala posledný príklad, vtom momente vošiel profesor do triedy. Jeho meno bol Hudson. Na to, že už je dosť starý vyzerá výborne na svoj vek. Ale keby som to povedala Care, začala by sa na tom smiať ako blaznivá sviňa. Všetci sme sa postavili zo stoličiek a naše pohľady smerovali priamo k nemu. Len môj a Carin dopadol úplne niekde inde. Cara mi hodila zošit na lavicu opatrne a trocha sa viac vrátila k svojmu miestu. Profesor Hudson sa spokojne usmial a pozdravil nás :

- "Dobré ráno študenti, sadnite si."

Sadli sme si všetci na raz na svoje miesta a hľadeli naňho ako hladúce myšky. Len si odkašľal vzal učebnicu z matematiky a strane po strane začal listovať. Len vážne hľadel a znova si odkašľal. Vtom náhle som ucítila, že sa na mňa niekto pozerá. Poobzerala som sa po celej triede. Otočila som sa smerom ku Care a tá mi potichu podala papierik :

- "Tu máš, prečítaj si to."

Vzala som si papier do ruky a rýchlo sa vyrovnala na stoličke. Vtom náhle som znova ucítila Jaredovú voňavku. Musela som si k nemu dať bližšie lavicu, aby som ju mohla čuchať celú hodinu. Vtom náhle sa otočil smerom ku mne a skoro sa tak zľakol, že skoro spadol na mňa. Ihneď sa otočil smerom vpred a ja som sa za ním dusila vlastným smiechom. Pozrel sa na mňa profesor Hudson, okuliare si viac naklonil k špičke nosa a povedal mi s nespokojným tónom :

- "Whitleyová, kľudnime sa! Poviem trénerovi, nech ti dá kľúče od spŕch studená voda ti pomôže."

Všetci sa pustili do smiechu hľadiac na mňa. Jessica sa tvárila, ako keby tam umierala. Len som prevrátila očami a povedala si sama pre seba : "Kiežby si zdochla ty socka."
O niekoľko minút neskôr profesor Hudson pretočil ešte jednu stranu a povedal :

- "Otvorte si knihu na strane.....69."

Ja s Carou sme spustili výbuch smiechu. Začali sme sa až tak smiať, že sme trieskali do lavice. Profesor Hudson znova naklonil okuliare viac k špičke a hľadel na nás ako na hlupákov. Vtom náhle sa taktiež začal smiať aj Jared. A potichšie aj Jessica. Profesor Hudson sa postavil a povedal nám s nespokojným tónom :

- "Ešte raz započujem smiech, tak vyletí von z tejto triedy a má neospravedlnenú hodinu."

Znova si sadol a hľadel s naštvaným pohľadom do učebnice. Ja s Carou sme sa na seba pozreli a začali sme sa na seba uškŕňať. Napokon sme sa obidve pozreli na profesora Hudsona a otvorili si spokojne a s trocha smiechu učebnicu na strane 69. Ja keď som znova uvidela to číslo, chcelo sa mi zas spustiť do smiechu ale nechcem mať neospravedlnenú hodinu len preto, lebo som sa smiala na niečom, na čom sa smejú ľudia ako ja a Cara. Dosť ma prekvapilo, že sa začal aj Jared. Vždy keď sa Jared usmeje, je taký zlatý a krásny. Jeho zuby ožiaria jeho tvár. Jeho tvár potom vyzerá, ako keby jeho tvár utesali anjeli. Potom som si otvorila zošit a vytrhla z jednej strany kúsok papiera, aby som mohla odpísať Care. Otvorila som si papier od Cary.
Bolo vňom napísané : "Bože tá Jessica je úplne padnutá na hlavu. -_- Si strašne o sebe myslí. Ako teraz sa tu líči kurva ja by som jej raz takú prijebala. Inak pôjdeme cez veľkú prestavku za Andym? Nech môžem sledovať Shannyho. ^_^" Usmievala som sa od ucha k uchu. Z peračníka som vytiahla pero a do papiera začala písať :

"Pokiaľ ti tak Jessica vadí , nevšímaj si ju. Ani ja si ju nemienim všímať, lebo to je hrozné sa na ňu kukať ešte aj oslepnem. Neviem čo na nej chalani vidia. Jedine jej poprsie. -_- Jej dať facku so stolom. Hej môžeme ísť. Bože a tam bude možno aj Jared. Bože zas ma bude otravovať s tými jeho otázkami. A Tomo tam bude. ^_^."

 


School Love - 3.časť

2. července 2014 v 20:53 | #Death by Eva. |  SCHOOL LOVE ♥
Napokon si kúsol do dolných pier, naklonil sa viac ku mne a hovoril mi do pier :

- "Dnes sú Šporťáky ideš?"
- "Mňa tam vždy môžeš čakať."
- "Chcel by som sa s tebou pohrať."
- "Hej hej! Len čo sa ma dotkneš ja ti jednu vlepím."
- "Nebolo to myslené zle."
- "Len aby Shannon. Toľko báb po tebe túži ale obrátiš sa na takú, ktorá ťa nechce."


Len jazykom rýchlo prebehol po svojich horných i dolných perách. Keď som chcela podísť viac ku svojej skrinke, oprel ma o ďalšiu skrinku a povedal :

- "Kto hovorí, že po tebe túžim."
- "Toto je dôkazom."
- "Ja ťa tu opieram pretože chcem ti povedať niečo."
- "Dá sa to povedať aj normálne nie opieraním o skrinku, lebo to vyzerá divne. Povedz mi rýchlo, čo mi chceš povedať lebo všetky baby ktoré okolo nás prejdú sa na nás divne pozerajú."

Pozrela som sa za jeho pozadie a hľadela na babu ktorá sa na mňa škaredo pozerala. Tvárila som sa, že to nie je tak, ako to vyzerá. Pozrela som sa mu do očí a povedal mi hladiac na moje pery :

- "Tréner povedal, že ak dnes prídeš a budeš hrať tak, ako vždy vezme ťa na turnaj. Budeme hrať proti Black Wolf."
- "Akože čo to je za tým?"
- "Najlepší basketbalisti v celom okolí. Porazíme ich."
- "Kedy je zápas?"
- "Pred maturákom."
- "Super už ma pustíš?"


Znova robil tie jeho výrazi len preto, aby som sa naňho zavesila ako každá baba ktorá sa vznáša v jeho náručí. Len som prevrátila očami a povedala mu potichšie do pier :


- "Aj tak sa mi už nepáčiš."

Len som ho od seba odhodila a podišla viac k svojej skrinke. Len sa zasmial a odišiel. Zakričal na mňa :

- "Maj sa a nezabudni."

Už mi to totálne liezlo na nervy, ako sa okolo mňa motal. Presne aj na Šporťákoch. Stále okolo mňa krúži. Čo keď je totál do mňa a nevie si to priznať pretože vie, že mne sa páči Tomo? Len som prevrátila očami a z tašky som si vytiahla učebnicu a zošiť z Matematiky a ktomu peračník, kalkulačku a dlhé pravítko. Ostatné učebnice som si dala do skrine. Skrinku z vonka bola normálna. Až nato, že bol len napísané NIRVANA. A z vnútra totál koniec. Samé fotky Kurta a ich texty pesničiek. Zavrela som skrinku a znova som schamtla tašku na chrbát. Vtom náhle keď som sa otočila smerom k svojej triede, uvidela som Andyho ako si vyťahuje knihy zo skrinky. Ihneď som sa pousmiala a zašla za ním. Objala ho zo zadu a hlavu si oprela o jeho chrbát :

- "Ahooj Andy!"
- "Oh Ahoj Sarah !"

Otočil sa smerom ku mne a objal ma. Vtom náhle zazvonil zvonec po celej chodbe. Až sa to ozývalo aj z iných tried. Ihneď sme sa od seba odlepili a povedal mi :


- "Uvidíme sa neskôr."
- "Na veľkú prídem za tebou."

Usmial sa a rýchlo utekal do triedy. Vošla som do triedy a už som videla Caru, ako bola nahnevaná. Ihneď som k nej podišla a povedala jej :

- "Nehnevaj sa na mňa. To čo som ti povedala mi vážne vyletelo z úst."
- "Kurva zas nemám úlohu z matiky! Máš ju?"
- "Ty sa na mňa nehneváš?"
- "Čo že? Nieee. - povedala to s divným tónom
- "Aha, takže kamošky ?"
- "Ako vždy."
- "A inak."

Z tašky som vytiahla zošit z matiky a hodila ho na jej stôl :

- "Opíš si ju. Mám ju dobre, foter mi ju včera kontroloval."

Usmiala sa a ihneď začala opisovať. Vtom náhle som si sadla pred Jaredom. Panebože ten nádherne voňal. Otočil sa smerom ku mne, nahodil úsmev a pozdravil ma :

- "Ahoj Sarah."

Zatvárila som sa, ako keby som zjedla citrón. Ihneď som ho odzdravila :

- "Ahoj? Ako to že si ma pozdravil?"
- "Ehm povedzme, že môj brat mi povedal, že ideš na turnaj proti Black Wolf."
- "Čo s tým všetci máte?"
- "Nič len to, že je to veľká priložitosť. Vieš málo ktorá baba sa páči trénerovi."
- "Aha a ty prečo nechodíš na Šporťáky?"
- "Pretože sa venujem dôležitejším veciam ako je nejaký hlúpy basketball."
- "No za prvé."

Naklonila som sa viac k nemu a on sa začal priblbo usmievať :

- "Basketball je veľmi uznávaný šport pokiaľ ja viem a za druhé nenazývaj basketball hlúpy pretože je to veľmi zábavný šport."
- "Páni ja som nevedel že si taká nebezpečná."
- "Ticho drobček."

A čo si ten Jared myslí? Že teraz budem po každom letieť len preto, lebo hrám basketball a že ma uznáva tréner? Panebože úbohé.

American Psycho - Deň 2.

2. července 2014 v 12:49 | DRE▲MER |  American Psycho


20.6.2014

12:27
Zobudil som sa na obed a som rád,že som polovicu dňa prespal. Ako každé ráno som si dal kávu na prebudenie a niečo na raňajky. Sadol si opäť na gauč a len prispaným pohladom hladel na prázny balíček, v ktorom ešte včera bol kokain.
Kokain.. jemne kryštalický,biely prášok horko-trpkej chuti. Ja osobne zatial preferujem len šňupanie,no rozmýšlal som už aj nad injekčným podaním.
Následky dlhodobého užívania u mňa: depresie,úzkosť,toxická psychóza,nechuť k jedlu,nespavosť,mierne halucinácie,zvýšenie sexuálneho potešenia.
Keď som začínal so šňupaním,bolievala ma hlava a mával som nevolnosť,no teraz je to už lepšie. Do 3 minút po nasatí prichádza kludnosť a šťastie. Myslíte si že ste.. najlepší človek na svete. Že dokážete všetko, čo chcete a k tomu aj tie halucinácie... Naštastie patrím väčšinou k tým, čo si lahnú a unášajú sa halucináciami. Je to akokeby snívate no ste hore. Je to úžasné. Avšak pri dobrej nálade mám potrebu hýbať sa, pričom sa zvyšuje chuť po sexu a taktiež aj výkon a potešenie z neho.
Háčik je v tom, že mi to porušuje orgány. Srdce a asi aj mozog.. ako?

Toxická Psychóza. U mňa sa zatial prejavuje len sluchovo no viem že ju mám a taktiež si uvedomujem že bude narastať.
Ako sa prejavuje? Hlasy. Počujem ako si ludia šuškajú. Vždy keď si líham do postele počujem ako ma všetci ohovárajú. Počujem ako hovoria o tej vražde. Že som vrah,násilník. Že som psychopat. Niesom!!..

16:47
Sedím skrčený v kúte a hrám sa na mobile ako malé dieťa,len aby som nemyslel na kokain. Hrám nejakú primitívnu hru a vôbec ma nezaujíma jej podstata. Musí to byť vtipný pohlad.

19:02
Celý deň som v sebe nemal ani zrnko kokainu. Grcať som zatial nebol,no ak si nedám vyhodím zo seba obed aj raňajky a to nechcem. Nechcem byť vychrtnutý,aby na mne ludia videli že som feťák.
Možno keby zabijem ďalšieho človeka..tak tak by si to nemusel nikto nevšimnúť. Veď ludia bežne umierajú nie? Na zástavu srdca, alebo len také nehody,samovraždy... Aj prostitútky bežne zabíjajú a tak milého a slušného chlapa ako ja by nikto neobvinil. Že? Ale.. prostitútky u seba peniaze nemávajú. Alebo teda väčšiu čiastku. Čo tak nejaká "samovražda"?
Trebárs pád z budovy. Veď ludia sa často zabíjajú. Fajn.. teraz žena alebo muž? Skúsim opäť chlapa. o ženami budem robiť iné veci.

22:30
Práve si idem dať rovnakú dávku "cukru" ako včera.

23:11
Zistil som že už mám dosť poničenú sliznicu ale to nevadí. Takže,zabil som ho? Áno zabil. A bolo to až moc jednoduché. Keď som sa vlúpal do jednej reštaurácie na strechu, prišiel za mnou jeden čašník že čo robím. Zakryl som mu ústa a otočil si ho chrbtom,pričom som ho začal opäť škrtiť. Celú jeho kasu som si vzal. No dobre,nechal som mu tam približne 5€ aby to nebolo zas moc nápadné. Následne som ho zložil na zem a sadol si naňho. Šatkou som mu zapchal ústa a činil sa. Z vrecka som si vytiahol injekčnú striekačku v ktorej som mal už nachytaný pervitín. Hovoríte si prečo som nešňupal ten? Pervitín je silnejší a nebezpečnejší ako kokain. Gumovým pásom som mu stiahol ruku a do krvi pomaly vpúšťal pervitín. Následky prichádzajú okamžite. Najskôr stým mu moc nesúhlasil no potom bolo vidieť že sa mu to páši. Striekačku som vytiaol z jeho žili a vložilmu ju do rúk. Potom rozviazal gumu a položil ju vedla neho. Teraz prichádzajú najtažšie 2 kroky. Zhodiť ho a vytratiť sa. Rýchlo som z neho zliezol a počkal ež sa postaví.
netrvalo dlho a muž už stál na noháh a bol plný energie. Rozbehol som sa oproti nemu a zariskoval. Potllačil som ho ku kraju a otočil tvárou von. Potom už len prudko sotil a preliezol na druhú budovu, odkial som zadnou stranou zliezol schodami dole. A bolo.

23:30
Už som hodinu po požitiu. Len tak si ležím na terase a pozorujem nočnú oblohu. Všetky,tie čiarivé hviezdy ako blikajú a sem tam preletí lietadlo. A ja premýšlam že sa dokážem uživiť aj bez toho aby som pracoval. Ešte mi aj ostali peniaze po dnešnej vražde. A najlepšie natom je,že mi to vštko proste prešlo. Ten muž čo som ho dnes zabil.. povedali o ňom že sa predávkoval a kôli spôsobeným halucináciam z velkej dávky pervitínu,skočil z budovy. Prečo? Mal údajne dlhy takže som si aj dobre vybral. Je zajuímavé že nemám výčitky svedomia,ba naopak sa mi začína takýto život páčiť. Začína mi pracovať predstavivosť a to nielen na umenie, ale aj vraždy. Mám pocit že som geniálny. Mohol by som sa tým živiť. Bude sa o mne písať. Budem slavný. Budem bohatý. Budem šťastný no zároveň zúfalý. Áno! Áno budem zlý. Je to odomňa hnusné no absolútne mi to nevadí. Budem vraždiť pre dobrú vec vlastne... Aby som netrpel. Sebecké,ale je to tak.Vrátim to všetkým,čo si o mne šuškajú. Zajtra spravím niečo velké. Niečo z čoho budem mať potešenie.

23:52
Prečítal som si noviny a našiel jednu akciu. Respektíve to je nejaký večierok na výročie mesta.
Použijem svoj šarm a uvidí sa.

23:59
Dobrú noc...





American Psycho - Deň 1.

1. července 2014 v 22:44 | DRE▲MER |  American Psycho
19.6.2014

Stalo sa presne to, čo som očakával. Mam absťák a to poriadny. Srdce mi bije tak silno, ako ešte nikdy predtým. Mám pocit akokeby mi niekto oboma rukami stláčal hlavu. Kvapky ktoré stekajú po mojom čele sú napustené bolesťou. S každou sekudnou prichádza silnejšia bolesť. Už vám niekto niekedy stláčal spánky? Ja mám pocit akoby mi do nich narážali kladivami. Uvidím či sa to zhorší alebo nie.

Zhoršilo. Bohužial bolesti a muká neprestávaju,ba naopak sa zvyšujú. Tentoraz sa k tomu pridalo aj pocit dusenia alebo niečo také. Je zaujímavé sledovať moje trpiace telo. Ruky sa mi trasú ako nejakému parkinsonovi. Som celý spotený a to sa len zvieram v kŕčoch. Už ho potrebujem. Aspoň trošku nech moje závislé telo dostane čo chce. Ale čo mám robiť? Mama ma už nechce ani vidieť a od priatelov si už viac požičiavať nejdem. Bolo by im to už divné. Pôžička nepripadá k úvahe, keďže sa už poznám a viem že by som to nevrátil. Na terapiu 100% nejdem, pretože nemám za potrebu tie sprosté poznámky ludí okolo čo na mňa ukazujú prstom a šuškajú si "To je ten feťák!" ... nie to fakt nie. Ostáva jediná možnosť. Krádež. Hovoril som si že to neurobím ale.. už sa to naozaj nedá zvládnuť. Nebuď kradnúť len tak peňaženky.. nato nemám šikovné ruky. Nimi viem robiť niečo iné šikovne..heh. Budem kradnúť so zbraňou.

Mám ich. Mám peniaze a dokonca už aj kokain. Ale nezaobišlo sa to bez krvi. Bohužial zabil som ho, no zozačiatku som to nemal v pláne. Našiel som si muža v tmavej uličke. Pomaly som sa za ním začal približovať. Srdce mi každým krokom silnejšie bilo. Nasadil som si cez ústa šatku,do ktorej sa nasával môj dych. Nasadil si kapucňu a do ruky dal nôž. Keď už som bol dostatočne blízko začala moja úloha. Celý čas som mal v hlave len 2 veci. Peniaze & kokain. Rýchlym pohybom som mu dal pravú ruku okolo krku a lavú aj s nožom v ruke cez ústa. Pravou rukou som ho začal prudko škrtiť a pritiahol si ho viac k sebe. "Daj mi peniaze,inak zomrieš." povedal som mu narovinu. Viem..je to stará a otrepaná fráza. Ale je účinná a to je hlavné. Muž dal poslušne ruku do vačku, no namiesto peňaženky vytiahol nôž a zahnal sa sním na mňa. Bolo mi jasné že teraz už ide o prežitie. Buď ja, alebo on. Až teraz si uvedomujem, že lepšie by bolo keby som to bol ja. Ruku, v ktorej som mal nôž som dal preč z jeho úst takisto aj pravú z jeho krku. Okamžite som nôž zabodol do jeho hrdla. Presne no hlasiviek. Bolo vidieť že to bolí. Otočil som hlavu doprava a ostal som v šoku. Cez celé plece som mal dlhý a hlboký zárez nožom. Necítil som to,no bol tam. Ten pohlad vo mne vyvolal akúsi agresiu. Ihneď som vytiahol z jeho hrdla nôž a rozbodal som mu celé plúca. Neviem čo mi to napadlo, ale bavilo ma to. Bezvládne telo muža len padlo na zem. V ruke mi ostal zakrvavený nôž a v hlave úlava. Necítil som nič..nič zlé. Bolo mi úplne jedno že pred mojími nohami leží mŕtvola. Chcel som peniaze. Skrčil som sa k nemu a vytiahol som mu z vrecka peňaženku a z ruky vybral nôž ktorý bol zaliatý mojou krvou. Všetko som poschovával do vračkov a tak ako som prišiel,tak som aj odišiel.

Teraz sedím doma za svojim stolíkom v obývčke. Akurát som si rozsypal kokain. Papierkom som si ho rozdelil na 4 úzke riadky. Potom som zroloval papier a každý riadok poctivo nasával. Následne prišla úlava. Celé moje umučené telo sa prestalo triasť. Srdce spomalilo a rozšírili sa mi zreničky. Cítil som ako idem vyššie a vyššie. Úplne som zabudol nato čo sa dialo alebo deje. Žil som práve v tejto chvílke a bol som v raji. Mal som pocit že som superhrdina. Len tak som sa oprel o auč a oddychoval. Po chvílke som sa už trochu uvedomil. Išiel som do chladničky, kde som si vybral vodku.
Spokojný som si zasadol späť a zapol telku. Čisto náhodu bola reportáž o mojej vražde.
"Polícia tento čim pripisuje pouličnému gangu feťákov."
Čože? Ja som z toho vonku. Bolo to tak jednoduché,až sa mi to začínalo páčiť. Neviem či som mal tieto myšlienky z kokainu alebo vodky. Alebo to je triezvy rozum? Ktovie... Jedna vec je istá. Došiel kokain a peniaze čo mi ostali som minul na jedlo. Idem si lahnúť do postele a vyspať sa z dnešku.

Celý čas som sa len prehadzoval. Nedala mi spať jedna vec. Prečo som mal dobrý pocit keď som mu rozbodal plúca?.. Bola to len silná túžba alebo mi už naozaj preplo?.. Som psychopat alebo len závislý?


DRE▲MER

School Love - 2.časť

1. července 2014 v 17:24 | #Death by Eva. |  SCHOOL LOVE ♥
Obišla som okolo auta a ešte otvoril okno.

- "Sa mi vzdelávaj vtej škole!"
- "O tom nepochybuj!"

Zasmial sa a zavrel okno auta. Otočila som sa mu chrbtom a otočila som sa vpred smerom k škole, viac som schmatla tašku a vtom náhle mi ešte otec zatrúbil. Všetci sa otočili smerom ku mne a hladeli na mňa ako na husu. Ruku som priložila k čelu a sklopila zrak k zemi. Len som pokrútila hlavou a otočila sa mu celým telom. Ale potom mi došlo, že na mňa nezatrúbil otec, ale Carina mama. Len som sa zasmiala a podišla viac k jej autu. Jej auto viac spomalilo a z neho vyšla Cara. Schmatla tašku a podišla viac ku mne. Pozdravila ma so sladkým tónom a objala ma celou silou. Ruky som priložila na jej chrbát a odzdravila ju. Vtom náhle jej mama aj s autom odišla. Cara jej zamávala s úsmevom a zatrúbila jej. Len som sa nad tým pousmiala a hladela na ňu. Ihneď sa otočila smerom ku mne a povedala :

- "Máš svačinu?"
- "Ja krava ja ju mám doma! Zas ma foter zaškrtí!" Zas mi bude nadávať."
- "Nevadí, však ani ja!"
- "Máš aspoň prašule?"
- "O tom nepochybuj! Veď pôjdeme do stánku si kúpiť."
- "Možno tu aj ja mám prašule."
- "Možno? Ty vždy nájdeš prašule či vo vačku, či v taške."

Je vidieť, že sme kamarátky od mala, že sa poznáme. Ruku si zavesila o moju ruku a obidve sme smerovali dovnútra. Vtom náhle mi začala hovoriť jej príbehy so Shannym :

- "Neuveríš, čo sa mi včera stalo."
- "Uverím."

Zasmiala sa a pozrela sa na mňa. Viete, jej sa nehorázne páči Shannon. Asi preto, lebo ona a on chodia na Šporťáky - bude najlepšie ak to tak budem písať. Vždy keď ho ona uvidí, je z neho paf! Ja jej stále hovorím, že je najpopulárnejší na škole, že je to namyslenec že ako sa jej môže páčiť. Vždy na sa na mňa za to urazí. A Shannon nemá rád, keď je baba nafučaná, lebo on rozplakané a nafučené baby nepotrebuje. Ona mi povedala, že ona spraví všetko len preto, aby sa jeho pery dotýkali jej pier. Ha! To by som bola zvedavá! Pokračovala :

- "Včera som bola v obchode a "omylom" som narazila do Shannonovho košíka. A ten jeho pohľad ako sa na mňa pozeral a hovoril, že je to jeho chyba že tam nemal stáť."
- "Dievča ty si z neho musela mať čistý orgazmus."
- "Ktorá baba by nebola z neho paf?"
- "Ja?"
- "Veď tebe sa ľúbil nie?"
- "Ľúbil! Teraz sa mi páči Tomo."
- "Čo na tom chalanovi vidíš?"

Kurva, spomen čerta, čert ide okolo. Práve išiel Tomo okolo a jeho zrak sa zavesil na naše pohľady. Sladko nás pozdravil a podvihol kútiky pier. Moje srdce sa rozbušilo ako zvon. Cara prevrátila očami a povedala :

- "Stále nechápem."
- "On spieva, hrá na gitaru proste je to hotový talent. Niekedy by som chcela, aby mi zahral na gitare."
- "Moja zlatá, to sa ti nikdy nestane."
- "Lebo tie tvoje sny so Shannym ti vyjde že?"

Znova sa nafučala a hladela na mňa so škaredým pohľadom. Len som pokrútila hlavou a povedala :

- "Prepáč, to mi vyletelo z úst lebo všetko čo mi to tu hovoríš s ním je totálne nemožné. Dobre ja ti to prajem, snaď ti dá raz pusu, ale to bude len vtedy, keď bude najebaný jak tačky! Dobre Shannon je riadne sexy priznajme si to ale on by radšej babu, ktorá športuje, má rozum, má väčšie poprsie a navyše na niečo hrá. A tebe chýbajú 2 veci : poprsie a rozum."

Keď som povedala, že Shannon je sexy, vtedy sa Cara začala smiať a hladela do môjho pozadie. Ihneď som zvraštila obočie a hladela na ňu s nechapajúcim pohľadom. Nevedela som, čo je jej smiešné. Ale vtom som sa otočila za seba a uvidela som Shannona, ako sa na mňa celý ten čas díval. Len pokyvoval hlavou a kusol si do dolných pier. Len som nadvihla jedno obočie. Otočila som sa k nej a povedala :

- "Nehovorila som to ja hej? Uvidíme sa v triede maj sa."
- "Ahoj."

Povedala so smiechom, otočila sa mi chrbtom a podišla viac k svojej skrinke. Spravila som totiež ale horšie bolo, keď som musela prechádzať okolo Shannona. Neustále na mňa hladel až si ma zastavil a postavil sa mi do cesty. . Obzrel si ma od hlavy až po päty.


School Love - 1.časť

30. června 2014 v 20:38 | #Death by Eva. |  SCHOOL LOVE ♥

Budík zazvonil. Moja telo i duša ihneď zareagovala. Rukou som vypla zvonček a sadla si na posteľ. Dlaňami som si rozotrela oči a nadýchla sa. Postavila som sa z postele a smerovala k skrini. Rukami som ju otvorila a hľadela do nej.
"Čo si obliecť?" - moja najčastejšia otázka, keď sa zobudím do školy. Ihneď som vytiahla tričko, ktoré mi prišlo pod ruku. Vytiahla som si čierne tričko, na ktorej bol nadpis NIRVANA. Áno už je to tak. Milujem túto skupinu. Vždy som obdivovala ich hudbu a vždy aj budem. A o Kurtovi ani nehovorím. Kurtov hlas je ako studený vánok, ktorý vám prechádza po celom tele. A jeho hlas je príjemný. Vzala som si zo skrine dotrhané rifle, ktoré najčastejšie nosím a hodila ich na posteľ. Vyzliekla som sa a obliekla to, čo si chcem obliecť do školy. Oblečenie, ktoré mám na doma som pekne poskladala a schovala ich pod podušku. Vtom náhle som otvorila moje izbové dvere a vošla z mojej izby na chodbu. Ako som kráčala smerom do kúpeľne, rozpustila som si vlasy a gumičku zrolovala na svoju ruku. Otvorila som dvere z kúpelne a môj zrak uvidel niečo, čo by nemal. Môj otec John sa práve nahý holil na brade. Ihneď sa otočil smerom ku mne a zareagoval tak ako ja. Moje srdce sa rozbušilo ako zvon, vlasy sa mi zježili a po celom mi nadskočili zimomriavky. Ihneď vzal uterák a spýtal sa ma :

- "Kedy si vstala?" - spýtal sa ma so zvedavým tónom hlasu
- "Teraz mi zazvonil budík." - odpovedala som s nepekným výrazom tvár
- "M-mohla by si chvíľu počkať?" - znova sa ma spýtal s koktavým tónom
- "Mohol by si si švihnúť?" - spýtala som sa nadvihujúc jedno obočie
- "Neodvrávaj." - nadvihol obočie a ukázal na mňa prstom.

Prevrátila som očami a vzala si kefu. Keď som viac podišla k dverám, ihneď som pribehla k nemu a zo skrinky som si vzala zubnú kefku a zubnú pastu. Nechápavo nadvihol obočie a hladel na mňa ako na nechápajúceho. Len som nadvihla kútiky pier a odišla z kúpeľne. Vošla som do svojej izby. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Otec mi vždy vravel, že sa nehorázne podobám na matku. Keďže ja svoju mamu poznám len z fotiek, mal pravdu. Mám črty ako moja matka.
O niekoľko minút neskôr som bola celá "vyfintená" tak ako mám byť. Otec bol nápodobe "vyfintený" a mohli sme obidvaja vyraziť svojou cestou. On do práce a ja do školy. Keďže on má hneď po ceste aj prácu, tak ma vždy s radosťou odveze do školy. Ihneď som utekala dole aj s taškou na chrbte. Vtom náhle na mňa otec zakričal z kuchyne :

- "Sarah, v rádiu ti hrajú Nirvanu!"

Ihneď som zahodila tašku na zem a rozbehla sa do kuchyne. Práve od Nirvany hrala pesnička In Bloom. Tá pesnička ma vie vždy povzbudiť. A práve teraz ma zas povzbudila. Zase som plná energie a môžem robiť v škole bláznovstvá aj s Carou. Cara je moja najlepšia kamarátka. Poznáme sa od škôlky. Odvtedy čo sme spolu sme sa ani raz nepohádali. Dali sme si sľub, že ak sa raz pohádame, aj tak sa nerozídeme a v naších srdciach budeme kamarátky.
Vtom náhle otec vzal kufrík a odišiel z kuchyne.

- "Pohni si, zmeškáš školu!"

Zakričal mi otec z chodby, v ktorej sa už obúval. Ihneď som schmatla tašku na chrbát a išla za ním. Vzala si svoje čierne tenisky a nazula ich na nohy. Prevrátil očami a spýtal sa ma :

- "Zase si ich obúvaš?"
- "No a? Aj ty si ich stále obúvaš svoje elegantné topánky do práce a nič ti nehovorím."

Ostal ticho a len pokrútil hlavou. Usmiala som sa do široka a zaviazovala šnúrky. Keď som obidvoje tenisky, ktoré som mala na nohách mala zaviazané na mašličku, vyrovnala som sa a vzala si tašku na chrbát. Na jedno rameno som si uchytila tašku na svojom chrbáte.

- "Môžeme ísť."

Zasmiala som sa a obidvaja sme vošli von. Povedal mi, aby som išla na pred a počkala ho. Bože už zase? Ešte je fajn, keď otec čaká svoju dcéru ale keď dcéra čaká na svojho otca, to je na atomový výbuch. Je mu to nehorázne trvá. Dokedy niečo nájde mu trvá niekoľko minút. Len som prevrátila očami a podišla viac k autu. Naše auto je už staré, ako mojej matky a otca svatba. Vždy keď sa pozriem na to auto, vždy si spomeniem na to, ako môj otec sa pozerá na fotky z ich svatby. Hovoril mi, že s týmto autom išli na medové týždne. Vždy keď sedím vtom , tak sa cítim tak uvolnene a spokojne. Ale môj otec sa vtom aute cíti utrápene. Viem to pretože spoznám svojho otca kedy je smutný a vo svojej koži. Raz som prišla zo školy sama - povedal mi, že mám ísť domov sama - a keď som začula, ako niekto plače z obyvačky, ihneď som zahodila tašku na zem a išla som sa tam pozrieť. Na stoloch boli matkine fotky a pri nich alkohol. Otec tam plakal a pil do dna. Moje srdce sa vtedy zrýchlilo a môj pulz sa zrýchlil. Mala som vtedy pocit, že mu matka veľmi chýba. A bolo to tak. Preto už svojho otca nerada vidím smutného.
No sláva, konečne vošiel von. Len som sa pousmiala a viac schmatla tašku. Vystrela som sa a čakala, pokial ihneď nepôjdeme. Začala som tam poskakovať ako taký zajac. V hlave sa mi motala veta : "No póóóď.!" Pohopsal k autu a s kľúčmi odomkol auto. Konečne som doňho mohla vstúpiť a sadnúť si. Predsa som to spravila. Sadla si do auta a tašku si hodila dozadu. Otec si sadol za volant a taštičku, ktorú má do práce si hodil taktiež na zadné sedadlo. S kľúčmi naštartoval auto a naša cesta mohla začať. Naše auto vstúpilo na cestu a smerovalo do školy a do práce. Počas cesty sa ma spýtal :

- "Čo to ten tvoj Andy?" - jeho zrak rýchlo prebehol po celom aute.
- "Ako to myslíš?" - nadvihla som obočie a nahodila nechapajúci výraz.
- "Ako sa má?" - spýtal sa ma znova
- "Dúfam že už lepšie" - pozrela som sa na cestu s úsmevom.


Najprov bolo trápne ticho, jediné čo bolo počuť bol len motor auta. Napokon si odkašľal a rýchlo to zahovoril otázkou :

- "On chodí do ktorej triedy?" - zvraštil obočie hladiac na cestu
- "Do ktorej aj Shannon." - znova som sa pozrela naňho s tým mojím nespokojným výrazom
- "On chodí s ním do triedy?" -prekvapene sa spýtal
- "Blik-cvak?" - ukazovákmi som len pokrútila

Znova bolo hlúpe ticho medzi nami. Vtom náhle sa nadýchol a znova to zahovoril otázkou :

- "Shannon je syn Constance Leto ?" - tváril sa ako diplomat
- "Áno a Shannon má brata menom Jared." - len som pregúlala očami
- "Ten je koľkaták?" - zvraštil znova obočie a s volantom otočil smerom do pravej strany.
- "Tak ako ja, chodí so mnou do triedy." - rukami som mávla a hladela pred seba
- "Páni, páči sa ti?" - pozrel sa na mňa s provokujúcim úsmevom
- "Mal by sa mi páčiť?" - pozrela som sa naňho a nadvihla obočie
- "Nie, to netvrdím viem že tebe sa páči Tomo." - začal ma znova provokovať s tými jeho poznámkami.

Áno je pravda, že sa mi páči Tomo. Páči sa mi odvtedy, čo nastúpil do Športového krúžky. Áno je pravda, že športujem ale to sa dozviete až neskôr. Tomo má čierné vlasy, má hnedé oči a vždy keď sa prezlieka ma vie inak rozohriať. Ale nedokážem sa mu prihovoriť. Kedy si sa mi páčil aj Shannon, pretože ten tiež chodí s nami na krúžok. Odvtedy čo aj ja. Raz som ho videla bez trička a bolo to niečo úžasné. Bol to úžasný pocit. No nič, zase tie chute, vraciam sa do príbehu :

- "No dovol. Dobréé páči sa mi Tomo ale on úžasné hrá na gitaru." - ruky som priložila k hrudi a červenala sa ako paprika
- "Páni a čo také hrá?" - spýtal sa ma hladiac na cestu

Vtom náhle zastál pri škole. Pri škole bolo ešte plné deciek a ja som nikde nevidela Caru. Ihneď som vystúpila z auta, otvorila zadné dvierka auta a vzala si tašku na chrbát.
- Sarah Whitleyová
- Cara Paidová
- Jared Leto
Tomo Milicevic & Shannon Leto
- John Whitley

Is this the end I feel? - 63. kapitola (KONIEC)

29. června 2014 v 23:47 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Keď som už konečne bol doma, zavrel som po sebe dvere. Chvílu som pred dverami stál a zúfalo povzdychoval. Nemohol som tomu uveriť, čo všetko som jej povedal. Čo všetko sa medzi nami stalo. Vyzul som sa a vyzliekol svoju čiernu kožennu bundu na vešiak pozerajúc sa do zeme. Otočil som sa smerom ku obyvačke a vošiel do nej. Sadol som si na gauč a ruky priložil na čelo. Vtedy som sa dobre rozplakal. Cítil som sa vtom momente ako malé dieťa bez svojej hračky, bez svojej mamy a bez všetkého, čo dieťa potrebuje k svojmu životu. Cítil som sa mizerne. Ako som na to všetko myslel, slzy mi stekali po lícach ako vodopády, srdce sa mi silno odrážalo od hruďe a znova sa mi rozutekali motýle. Stále som na Anastáziu myslel, mal som sto chutí sa postaviť, obliecť sa a ísť za ňou. Ale vtom náhle mi niekto zavolal. Vzal som svoj mobil do svojích dlaní a pozrel sa do mobilu. Chvílu som sa vypočul pesničku, ktorú mám na zvonení. Bola to Nirvana - Dumb.

- "I think, I'm dumb." - spieval som si spolu s Kurtom, ktorý už 20 rokov odpočíva v pokoji s mierom. Volal mi Shannon. Moj jediný brat. Napokon som to zdvihol a spýtal sa do telefónu.

- Áno, Shannon?
- Ahoj Jare....Deje sa niečo brácho?
- Ále nie, len som spal.
- Hmmmm - povedal dosť nespokojne.
- Nie, vážne som spal.
- S Anastáziou?

Keď povedal jej meno, chcelo sa mi viac plakať. Ale nemohol som. Preto som zadržal svoje slzy vo svojích modrých očiach ako more svoje vlny a povedal :

- Nie.
- Nie? Veď si bol u nej dosť dlho. Už si doma?
- Hej som doma.
- Vy ste sa pohádali keď si odišiel domov?
- Bolo už neskoro a navyše som ju nechcel obťažovať.
- Hmmm - znova som v jeho hmkaní počul nespokojnosť.
- Nie, vážne.
- Jay, ja viem, že ťa niečo trápi. Povedz mi to.

Je to môj brat. Je to jediný človek, čo je so mnou stále. Je jediný, čo stojí pri mne a podporuje ma vo veciach, ktoré sú aj preňho nemožné. Preto som sa zhlboka nadýchol a povedal :

- Stalo sa len to, že som videl Anastáziu, ako sa bozkáva s iným chlapom. Myslel som si, že ma skutočne miluje, ale ako som ju tak pozoroval, vykašlala sa na mňa a išla si za niekym lepším ako som ja. Myslel som si, že jej pery sú len moje a vždy sa budú bozkávať len s mojími perami, ale očividne potrebovala lepšie a sladšie pery než tie moje. Len som sa zbalil a povedal jej, že ju už nechcem vidieť, že mi stačilo.
- Ouuu, tak to ma moc mrzí. Možno ti to chcela vrátiť.
- Počkať, o čom hovoríš? Ako si to myslel?
- Jared, ona už vie o tom, že si sa bozkával s jej sestru. Chcela ti dať.....no vieš.....odvetu.
- Odvetu?
- Áno, vieš čo? Prídem za tebou, tak to sa to nedá. Hneď som u teba.
- Dobre, čakám ťa tu.

Ihneď som to zložil a položil mobil na stôl. Hľadel som stále na ten telefón a čakal. Čakal, čakal a čakal. Čakal som, či mi zavolá, ale očividne už na mňa zabudla. Sklonil som hlavu do zeme a znova mi slzy išli ako vodopády.
O niekoľko minút neskôr mi niekto zazvonil. Už som celkom zabudol, že má prísť moj brat Shannon. Preto som sa postavil, utrel si slzy a podišiel k dverám. Z hrdosťou som ich otvoril a snažil sa usmiať. Vo dverách stál Shannon aj s nespokojným postojom hľadiac mi do očí.

- Ahoj, v pohode?
- Vyzerám na to?

Vošiel dovnútra, zavrel dvere , vyzul sa a vystrel sa oproti mňa. Hľadel mi do mojích očí zatial čo ja som hľadel do jeho zeleno-hnedých očí ako suchá tráva zmiešaná s čokoládou. Bratsky ma objal a povedal so slovami :

- Moc ma to mrzí s tou Anastáziou. Mal si na to dôvod jej niečo také povedať, ja viem, ako sa cítiš....no nie presne ale... - začal sa smiať.
- Ale taký pocit som mal aj ja. Taký utrápeny so slzami v očiach ako vodopády. Snažíš sa svoje slzy udržať ako more svoje vlny ale to nič. Zajtra všetko bude fajn.

Po jeho slovách som ho silnejšie objal a znova mi slzy išli ako vopády.

2. deň


Bolo dosť skoro ráno, nepočul som žiadny spev vtákov, len silné vetry a kvapky dažďa. Bol som dosť unavený po včerajšku a po rozhovore so Shannonom. Pomaly som otváral oči a znova moje myšlienky boli kdesi mimo. Preto som s hrdosťou vyskočil z postele a hľadal svoj mobil, aby som mohol zavolať Anastázii. Keď som mobil našiel, sadol som si na postel a ihneď vytáčal jej telefonne číslo. Už to vytáčalo. Ale nezdvíhala mi. Vždy keď som jej zavolal, tak mi okamžite zdvihla, no dnes vôbec. Preto som sa začal obliekať a upravovať si vlasy.
Po niekoľkých minútach som bol celý vychystaný a upravený. Konečne som mohol za ňou vyraziť a všetko jej to vysvetliť. Ihneď som zišiel dole po schodoch a obúvať sa. Pozrel som sa ešte do zrkadla, zhlboka som sa nadýchol a pokrútil hlavou z jednej strany na druhú. Otvoril som dvere , vošiel von a zamkol po sebe dvere. Otočil som sa smerom k ceste a začal utekať. Musel som byť čo najskôr pri nej len preto, aby som sa jej mohol pozrieť do jej krásnych modrých očí a hladkať ju po jej lícnych kostiach.
O niekoľko minút neskôr som bol už pri jej dome. Zbadal som tam políciu a aj záchranku. Niečo sa tam deje - pomyslel som si, keď som tam tak zbabelo stál a hladel. Ihneď som pribehol k jej domu, no vtom náhle ma zastavil jeden z policajtov. Pozrel som sa naňho a spýtal sa ma :

- Vy ste kto?
- Som priateľ Anastázii.
- Oh. - povzdychol som si.
- Čo sa deje?!
- No neviem ako vám to povedať ale...
- Ale čo? Prosím vás, povedzte mi to.
- Stala sa taká vec že....Ach, je to ľúto moc strašne ale....Anastázia je mŕtva.

Nič som na to nepovedal, len som priložil ruky na čelo a rozplakal sa. Chytil ma okolo ramien a povedal mi :

- Stalo sa to včera v noci, volala nám jej staršia sestra Katharina Hiddlestonová. Myslela si, že ju niekto zabil, ale okolo nej boli lieky a nejaký alkohol. Našla ju v pivnici počas toho, ako mala ešte pustenú pesničku od Thirty Seconds To Mars - City of Angels. Mala tam veľké plátno a na ňom bolo namalované....vaša tvár s nápisom : Prepáč. Je mi to moc ľúto.

Počas jeho rozprávania som čoraz viac a viac plakal. Nemohol som tomu uveriť, ako sa to mohlo stať. Všetko to bola moja chyba. Pozrel som sa naňho a spýtal sa :

- A kde je teraz?
- Je v nemocnici ale nemôžete tam ísť, je nám to ľúto.

Povzdýchol som si. Chcelo sa mi umrieť.

Po niekoľkých mesiacoch neskôr tu teraz sedím a píšem vám tu túto udalosť. Začal som pekne od začiatku a teraz moje písanie skončilo. Moje pocity sú stále na starých kolajoch. Moje pesničky majú viac myšlienok tak ako nikdy predtým. Ak budete čítať tieto riadky, spomínajte na mňa v dobrom.

- Jared Joseph Leto.

American Psycho - ÚVOD

29. června 2014 v 22:17 | DRE▲MER |  American Psycho

Dovolte mi aby som sa vám predstavil. Volám sa Jared Leto,ale volajú ma jednoducho Jared alebo Jay a toto je môj denník. Mám 24 rokov a pochádzam z USA. Aktuálne žijem v meste anjelov aj keď ja anjelom niesom. Prečo? Heh.. to vám hneď vysvetlím...


18.6.2014
Prečo mi tak silno bije srdce? Prečo mi práve teraz v hlave výri milión myšlienok? Už to tažko zvládam. Deje sa mi to už dlhšie ale takto silné to zatial nebolo. Ani neviem či mám absťák na kokain alebo cigarety. Viem.. kokain je droga a drogy sú hnus ale keď 1 ochutnáš už si vtom..bohužail. Možno že práve kôli tomu mám takýto psychický stav. Alebo to je minulosťou? Videl som umrieť môjho otca a vlastného brata som si zabil. Ani neviem už ako. Jediné čosi z toho pamätám je, ako sme behali po kuchyni a potom už len pohlad na moje krvavá ruky a na zemi bezvládne telo už mŕtveho brata. Čouž vrátiť to už nemôžem. Oh bže ďalší tlak do hlavy. Síce som to nechcel, no idem sa prejsť s mojou poslednou krabičkou cigariet na pláž a trochu sa uvolniť. Ale aj tak sa bojím ako bude zajtra. Peniaze už nemám. A tak sa dostávam k téme kde som bral na kokain a cigarety? Bývam s jedným dílerom. Je to zazobaný chlapík takže nájom platiť nemusím. A navše sa cítim aj tak keby som býval sám,keďže do bytu chodí len raz za mesiac skontrolovať či žijem a poprípade mi niečo ponúkne (kokain
ale to už musím platiť zo svojho. Kedysi som si nejak zarábal ale vyhodili kôli tomu, že som mal s_x na pracovisku a ktomu ešte aj s kolegyňou. Ale stálo to zato, to sa musí uznať. Niesom moc ten typ na vzťahy. Omnoho radšej mám len jednorázovky, poprípade na pár dní laebo týždňov. &všetko záleží od toho aká je v .... no ved viete.
Práve sedím na pláži aj s cigaretami a pozorujem krajinu okolo seba. Vždy ma fascinoval svet. A vždy som naň hladel optimisticky. Až na posledných pár mesiacov kedy mi s prvou dávkou kokainu začali do hlavy vstupovať prvé depresie. Ale nikto nič nevie to je hlavné. Ešte že vyzerám tak dobre a ludia si myslia že som slušný čovek. Veď takmer každý dáva na prvý dojem. Môžeš by najlepší človek na svete, no ak vyzeráš ako feťák tak o teba nikto nezakopne. Veď kto by sa chcel baviť s feťákom? Toto je jedna z vecí za ktoré začínam nenávidieť ludí. Všetky tie predsudky a faloš. Zároveň ale táto moja nenávisť vyvoláva vo mne obavy. Čo ak raz niekomu ublížim? Už som to spravil raz a echcem to urobiť znova.
V hlave mi každou cigaretou ubúda tlak a depresie a niktoín prináša pokoj a úlavu. Bohužial len dočasne.
Som doma po dlhej prechádzke a líham do postele s neistotou čo sa zajtra stane. Mám zlé tušenie. Len dúfam že to je as moja depresívna nočná nálada a nič sa nestane....

DRE▲MER

Kam dál