Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Zakazana Vášen (11.kapitola)

11. března 2013 v 14:40 | #Death by Eva. |  • ZakazanáVašen
11. kapitola

Otočila som sa smerom k nemu a čakala som, pokial za mnou nepríde a nepovie mi to, čo zabudol. Tak za mnou prišiel a vydýchol si. Naklonil sa viac ku mne a objal ma. Chytila som ho okolo ramien a on ma chytil okolo pása. Odkašlala som si a spýtala som sa ho :
- Čo to robíš?
Odlepil sa odomňa a povedal mi na to :
- Prepáč.
- Ospravedlnenie sa príma. Mimochodom, čo si chcel naznačiť s tým ,,Počkaj!" ?
- Chcel som ťa ísť odprevadiť.
- Len to nie. Nechcem, aby nás dvoch videl Terry. Tak ja už pôjdem. Ahoj.
Otočila som sa mu chbrtom , spravila som krok dopredu a išla som dopredu. Chytil ma za ruku a povedal mi :
- Radšej pôjdem s tebou. Aby si nezablúdila a náhodou ťa niekto nezjedol ako si sama naznačila.
Pozrela som sa na jeho ruku, potom do jeho oceánských očí. Tak som len kývla hlavou a zasmiala som sa na posledných slovách. Chytil ma za ruku, spravili sme krok do predu a smerovali sme tam, odkial sme aj prišli. Keďže Jared mi sám naznačil, že vie presne, ako sa dostať naspäť do svojích domov, verila som mu. Jeho prsty sa strčili medzi tými mojími a ruku som si dala do päste a tak som držala aj jeho ruku . Pozrel sa na mňa a spokojne sa usmial. Keďže mu môžem dôverovať, tak som sa tiež usmiala a pozrela som sa predseba, aby som nenarazila do stromu. To som celá ja. Krok po kroku sme kráčali dopredu a okolo nás boli samé husté ihličnaté stromy, ktoré boli všade - na každej strane. Uvidela som nejakú čiernu postavu, tak som sa trochu postavila viac k Jaredovi a pozrela som sa radšej na druhu stranu. S nechapavým pohľadom sa na mňa pozrel a povedal mi :
- Čo stresuješ?
- Čo?
Začala som sa smiať, no potom sa niečo pohlo niekde v dialke, tak som skrýkla a skočila som na Jareda. Obidvaja sme spadli na tú špinavú zem. Chvílku som sa naňho pozerala, no napokon som sa z neho postavila, podala som mu ruku a snažila som sa mu pomôcť vztať. Napokon sa to podarilo a postavil sa tesne predomnou. Jeho telo sa oprelo o to moje, no potom som spravila krok dozadu a ospravedlnila som sa mu za ten pád aj s ním.
- To je v poriadku, nič sa nedeje. Bol to len vietor.
- Ale aj tak ma to mrzí. No len aby to nebolo niečo zlé.
Kráčali sme ďalej, ale keď sme videli konečne východ, trocha sme zrýchlili. Chvílku sme boli ticho a nebola medzi nami žiadna reč, no napokon sa ma spýtal na tú odpoveď, čo som mu povedala :
- Ako to zlé si myslela diabol?
- Čo že? Nie, myslela som tým ducha alebo tak.
- Pff, ja na duchov neverím.
- Tak potom kam idú naše duše? Veríš na posmrtný život alebo niečo také?
- No dá sa tak povedať.
Usmial sa a obidvaja sme sa pustili. On si ruky vopchal do vačku, ja som ruky nechala volne pustené. No potom sme zbadali Madison.
POKRAČOVANIE NABUDUCE
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 barča barča | 11. března 2013 v 19:56 | Reagovat

pekny,a dal???

2 #Death by Eva. #Death by Eva. | 11. března 2013 v 20:03 | Reagovat

Vďaka. No teraz som začala písať ďalšiu ale omylom som to vypla, tak idem odznova. Moc sa ospravedlnujem, ale 12. kapitola bude to trocha kratšie. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama