Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Zakazana Vášen (14.kapitola)

16. března 2013 v 10:54 | #Death by Eva. |  • ZakazanáVašen
14. kapitola

Keď sme vošli dovnútra, pozrela som sa na Madison a rozbehla som sa za ňou. Objala som ju celou silou a potom som sa od nej odlepila. Vyskočila som na pódium a volala som Madison, pretože chcela som jej niečo povedať. Pribehla za mnou a nahodila taký nechapaví výraz. Povedala mi :
- Čo sa deje?
- Neuveríš mi, ale prosím ťa, ostane to len medzi nami.
Chytila som sa jej ruky a nahodila som puppy face. Prevrátila očami a len kývla hlavou. Pustila som jej ruku , nadýchla som sa a povedala som jej :
- Dnes som bola vonku s.
- S kým s kým???
- S Jaredom Letom.
- Čo žeee???
Povedala cez celú miestnosť. Ruku som priložila na jej pery a povedala som jej, aby hovorila potichšie. Dala preč moju ruku a snažila sa dýchať. Nechápem, prečo hneď tak skolabovala, len som sa usmiala a povedala som jej :
- Je to tak, neklamem ťa.
- On je tak pekný, závidím ti. Jeho tvárička, jeho oči, jeho ruky, jeho úsmev.
Pomyslela som si, že jej sa páči viac než mne. Tak som len prevrátila očami a okamžite som sa jej spýtala :
- Kde je Alexander?
Poobzerala sa okolo seba a začala sa smiať.
- Ty si prišla sama?
- No áno, Alexander mi povedal, že nemôže ísť do práce, lebo niečo mu do toho skočilo. A smeroval kde si do lesa.
Bolo mi to už hneď jasné. Tá SMS-ka, ktorá mi prišla bola odneho. Pomyslela som si, že chce dokončiť to, čo sme začali - teda čo on začal. Tak som okamžite zišla z pódia, vošla som von a utekala som smerom do lesa. Ako som utekala, potkla som sa o malý kamienok. Tak som sa rýchlo postavila a oprášila som sa. No potom som narazila omylom do niekoho. Tak som odvrátila pohľad od nôh a pozrela som sa mu do tváre. Bol to Jared, tak som sa mu zas ospravedlnovala.
- Čo tu ty robíš? Nemáš byť už v bare?
- Áno, ale ponáhľam sa niekam, tak sa maj.
Odlepila som sa od neho, posunula som ho do ľava a utekala som smerom k lesu. Keď som už bola v lese, všade mi zavadziali husté ihličnaté stromy. Všade som počula sovy ako sa ozývajú a všeliaké pohyby, ktoré som počula pár metrov odomňa. Tak som utekala ďaleko od mesta, až ma zrazu niekto chytil okolo krku. Napokon ma pustil a bol to Alexander. Išiel stále ku mne bližšie a bližšie. Keď som chcela újsť, chytil ma silno za ruku a oprel si ma o ihličnatý strom. Rukou mi prechádzal po líci a stále sa mi díval na moje pery. Chcelo sa mi kričať o pomoc, no moje hlasy mi našepkávali, aby som nekričala o pomoc a len tam stála. Chytil ma okolo pásu a potiahol si ma viac k sebe.
POKRAČOVANIE NABUDUCE
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama