Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Zakazana Vášen (25.kapitola)

24. března 2013 v 18:16 | #Death by Eva. |  • ZakazanáVašen
25. kapitola

Okamžite som tú SMS-ku vymazala, aby sa mi Terry nepozeral do telefónu a nečítal si moje SMS-ky. Rýchlo som si na seba niečo hodila. Dala som si na seba čierne tričko s naramienkami, obyčajné rifle a obula som si conversky. Potom som si cez seba prehodila čierny teplí sveter a rozpustila som si vlasy. Svoje husté gaštanové vlasy som si dala dozadu a rýchlo som si namalovala svoje dlhé husté mihalnice. Cez svoju hlavu som si dala kapucnu a potichu som išla dole schodmi. No potom si ma Terry všimol a spýtal sa ma :

- Kam si sa vybrala?

Zastavila som sa a povedala som mu :

- No idem za Madison.

Keď som otvorila dvere, vtom momente mi ešte Terry oznámil :

- A nezabudni, zajtra ideš spievať!

Prevrátila som očami a radšej som zavrela dvere, pretože on by mi ešte o tom rozprával. Išla som dole malími schodmi a keď som bola na chodníku, spokojne som sa mohla vybrať do parku, kde je cez deň večný hluk a cez večer večné ticho. Ako som tak kráčala, všetci ľudia vyzerali rovnako. Každý išiel buď na párty alebo išiel úplne napitý domov. Ruky som mala vopchaté vo vačku a poobzerala som sa okolo seba. Keď som prešla ,,Ulicu zábavy", tak som išla cez ulicu ticha. Trocha som sa bála, pretože nieje u mňa zvyčajné, keď idem sama cez ulicu, v ktorej je ticho ako hrom. No keď som už bola pri parku, zrýchlila som krok. I keď som zrýchlila krok, nepomohlo mi to, tak som sa rozbehla smerom do parku. Už som bola konečne v parku. Bola tam tma, ticho. Veľmi som sa bála, pretože nikoho som tam nevidela, tak som spravila otočku no keď som chcela odísť, práve niekto išiel za mnou. Veľmi som sa zľakla tak som ostala na svojom mieste. Postava sa ku mne priblížila. Samozrejme, bol to Jared. Tak som sa usmiala a pozdravila som ho :

- Ahoj, čo si to odomňa chcel?
- No zdravím ťa, ja by som chcel vedieť, čo si mi to chcela povedať. Ten dôvod.
- Aký dôvod?
- Ten plač nebol len tak, alebo?
- Nie, bol to kôli tomu že. . .
- Prestaň sa sekať a konečne mi to povedz.
- Dobre, keď to veľmi chceš.

Viac som sa k nemu naklonila a dala som mu silnú pusu priamo na pery.
POKRAČOVANIE NABUDUCE
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Justinka Justinka | E-mail | 26. března 2013 v 18:47 | Reagovat

WAU!!!!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama