Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Zakazana Vášen (4. kapitola)

10. března 2013 v 9:09 | #Death by Eva |  • ZakazanáVašen
4. kapitola

Keď som sa mu pozrela do tváre, hneď som vedela, že je to Jared. Tak som sa ho chytila za ruku a postavila sa. Oprášila som si nohy a pozrela som sa naňho. Neišlo mi do hlavy, prečo za mnou utekal, tak som sa ho spýtala :
- Môžem vedieť, prečo ste za mnou utekali? Poslal vás Terry?
- Nie, sám som išiel za vami, pretože bolo mi ľúto, ako ste sa tvárili. Chcel som len jedno.
Nadvihla som obočie, tak som čakala, čo odomňa nechce. Jared mi moc nespadol do oka, no jeho krása áno, pretože krajšieho chlapa ako je on som ešte nevidela. Neviem prečo, ale má takú zlatú detskú tvár. Tak som sa len usmiala a čakala som, čo chce.
- No, bude to ešte dnes?
- Oh, aha, prepáčte. Nepotykáme si?
Predstrčil ruku opäť, tak som zas musela nadvihnúť obočie. Najprov som sa pozrela na jeho ruku, no potom som sa mu pozrela do jeho oceánských očí.
- Nemá náhodou žena navrhnúť tykanie?
Nič mi na to nepovedal, len predstrčenú ruku strčil do vačku a nevinne sa na mňa pozeral. Tak som sa začala smiať a povedala som :
- Nepotykáme si?
- Samozrejme.
Predstrčili sme ruky a podali sme si ich, jemne s nimi zatriasli a pustili sa. Napokon sa ma spýtal :
- Neviem, či ti Terry dovolí ale, neišla by si so mnou niekam?
- Pokusím sa Terryho predsvečiť, a kam ?
- Môžeme ísť na moje tajné miesto, kde si chodievam vyčistiť hlavu.
- To bude zaujímavé, prímam tvoju ponuku.
Nevinne sme sa na seba pozreli. Ja som nervozne s rukou prechádzala po svojích hustých vlasoch a on si nervozne kúsal do dolných pier. Z mojích úst vyletela veta :
- No, ja už asi idem, nechcem aby si Terry myslel, že jeho reči ma prešli, tak sa k ním vráť a. . .
Nedopovedala som vetu, pretože ma chytil silno za ruku a povedal :
- Myslím, že aj ja pôjdem, aspoň ťa odprevadím.
- To nemusíš, potom by si Terry pomyslel, že niečo medzi nami je.
- Nič nezistí, pokiaľ je tma.
Poobzerala som sa okolo seba, naklonila som sa viac k nemu a povedala :
- Tak dobre.
Obidvaja sme spravili krok dopredu a smerovali sme k Terrymu domu, kde aj ja bývam. Krok po kroku sme kráčali dopredu, no medzi nami nebola žiadna reč. Tak si Jared odkašlal a spýtal sa ma :
- Odkedy spievaš?
- Už od 12-tich.
- A baví ťa to?
- Prečo by ma to nemalo baviť?
- Môžno sa len pretvaruješ, že ťa to baví len v skutočnosti nie.
Začala som sa smiať, tak som sa naňho pozrela a povedala :
- Keby ma to nebaví, nechodím do toho baru a navyše sa nevenujem skladani piesní.
- Hm, takže ty skladáš piesne.
- Áno, baví ma to samozrejme.
Keď sme boli už pri Terryho dome, postavila som oproti neho a povedala :
- Poznáme sa len dnes ale veľmi si ma zaujal.
- A čím?
- Tvojou povahou. I keď najprov si mi prišiel nesympatický, no keď som sa s tebou pustila do reči, uvedomila som si, že nie si len pekný ale že si aj v pohode chlap.
- Toto som si myslel aj ja o tebe.
"Zamračene" som sa naňho pozrela, no napokon som sa zasmiala. No potom som smerovala k dvéram a len som sa usmiala. Napokon som sa k nemu otočila a povedala :
- Dobrú noc a ďakujem za odprevadenie.
- Aj vám dobrú noc veličenstvo.
Odkráčal odomňa preč a stále sa na mňa pozeral s úsmevom. Ja som odomkla dvere a vošla som dovnútra.
POKRAČOVANIE NABUDUCE
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 storywithme storywithme | 28. srpna 2013 v 13:33 | Reagovat

všetky kapitoly vynikajúce :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama