Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Zakazana Vášen (9.kapitola)

10. března 2013 v 17:44 | #Death by Eva |  • ZakazanáVašen
9. kapitola

Pozrel sa namňa a spýtal sa ma :
- Čo to robíš? Máš strach?
- Mám pocit, ako keby sme tu neboli sami.
Postavil sa mi do cesty a silno ma chytil za ruku. Pozrela som sa na naše ruky ako sa spolu držia a to mi hneď pripomenulo Alexa.
- Si v poriadku?
- Áno som.
Pozrela som sa naňho a usmiala som sa. Na lícach sa mi spravili jamky, tak som sklonila zrak.
- Ak sa tak veľmi bojíš, pri mne sa nemôže nič stať, rozumieš mi?
Opäť som sa naňho pozrela a kývla som hlavou. Potom sa postavil vedľa mňa a chytil ma za pravú ruku, spravili sme krok dopredu a opäť som ho sledovala, keďže ja neviem, kde to miesto presne je. Keďže som zas sledovala len svoje nohy, pozrel sa na mňa a usmial sa. Snažil sa ma s tým utešiť, no nejako to na mňa nezaberalo. Tak kráčal ďalej a stále sme sa držali.
Keď sme konečne boli na tom mieste, podvihla som pohľad a vyčaril sa mi úsmev na perách. Keď zbadal môj úsmev, nadvihol svoje kútiky pier a pozrel sa na mňa. Ja som nemohla uveriť svojím očiam. Bolo to miesto podľa mojích predstáv : stromy okolo a výhľad na západ slnka. Pozrela som sa naňho a spýtala som sa :
- Ako si toto miesto objavil?
- Ja som toto miesto neobjavil, ale moja mama. Keď som bol malý, vždy som tu chodieval s mojou mamou a so Shannonom. Vždy keď tu prídem, mám omnoho lepšiu náladu. Si jediná, ktorá zavítala do mojho miesta spomienok.
- Je to tu fakt, krásne. Vyčaril si mi úsmev na perách. Dnešné ráno som mala na nič, no ty si mi zlepšil náladu na celý deň, možno aj na celý život. Ďakujem, si vážne milý.
Silno som ho objala a on ma chytil okolo pása. Chvílku sme sa obímali, no napokon som sa od neho odlepila a usadila som sa na tráve. Dal si dole svoj sveter a povedal mi, aby som sa postavila. Tak som ho poslúchla a on mi tam dal svoj sveter. I keď mi to prišlo hlúpe, tak som mu poďakovala a usadila som sa tam. Pozrel sa na mňa a povedal mi :
- Máš strašne krásne oči. Tvoja farba očí a ten tvar dúhovky. Ako keby ti tam spadla kvapka farby.
Sladko som sa usmiala a pozrela poďakovala som mu. Potom som sa ho spýtala :
- Mimochodom, prečo si sa chcel so mnou stretnúť?
- Pretože chcem ťa spoznať lepšie a rád by som si ešte raz vypočul tvoj hlas.
- No, tak ja neviem, čo by som ti zaspievala.
- Tak len skús.
Postavila som sa a pozrela som sa naňho, nadýchla som sa a začala som (Alisin hlas: http://www.youtube.com/watch?v=26S4tTRhweE ). Ako som spievala, už mi došli hlasivky, tak som skončila až po refrén. Nahodil na mňa taký prekvapujúci pohľad a povedal mi :
- Ty odkedy spievaš?
- Od 12-tich.
- Rešpekt.
- Preboha načo Rešpekt, tak mám na to talent a čo?
- Ale takýto dobrý hlas som pekne dlho nepočul.
Nevedela som, čo mu mám na to povedal.
POKRAČOVANIE NABUDUCE
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama