Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 1. kapitola

31. května 2013 v 17:32 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?

Dobrý deň všetkým. Všetci dobre viete kto som. Ale preistotu poviem, ako sa volám. Moje meno je Jared Joseph Leto a ostatné by ste mali vedieť. Môj život poznáte no moje pocity nie. Nikto nevie, ako sa cítim, nikto nevie, čo prežívam. Každý si myslí, že zažívam užasné chvíle, užasný pocit. Ale niekedy to tak nebýva. Mám 100 chutí vziať do svojích dlaní zbraň, ktorú by som namieril priamo na svoju hlavu a zastrelil sa s ňou. To nemôžem spraviť, tým by som ublížil svojím Echelonom a svojím blízkym. I keď som už rozmýšľaľ nad tým, že keby som bol mŕtvy a ležal v tej rakve, mal by som okolo seba ľudí, ktorí sa len tvárili, že ma milujú. Aspoň by som vedel, že iba vtedy, keď zomriem ma budú ľudia viac rešpektovať. Ale potom o mesiac na mňa všetci zabudnú. Ale uvedomil som si, že i keď som už starí muž, každý deň si mám užívať, aj keby to mal byť môj posledný. Uvedomil som si, že ma Echeloni potrebujú, pretože ich inšpirujem svojou hudbou a nie som jediný, kto ich inšpiruje. Je to aj môj starší brat Shannon a moj kamarát, ktorého zas beriem ako svojho mladšieho brata - Tomo. Dokonca nie že inšpirujem aj ja ich, ale aj oni ma inšpirujú. Ale škoda je tá, že mi niečo v živote chýba - Láska. Chýbajú mi tie dotyky, chýbajú mi bozkávanie po celom tele, chýbaju mi tie sladké slovíčka ako napríklad : Milujem ťa. I keď viem, že ma chce veľa žien, škoda že ich nepoznám. Vždy keď som s nejakou ženou chodil, tak buď si ona našla niekoho iného, alebo to medzi nami nefungovalo. Keď som stretol tú pravú, ktorá sa volala Cameron Diaz, opustila ma. Zranilo ma to, cítil som sa inak. Od tej doby som sa hrozne zmenil. Každú ženu, ktorú stretnem, tak s ňou musím niečo mať. I keď je to hlúpe, tak chcem zažiť to isté, ako s Cameron. Aby ženy vedeli, že ja som iný chlap, ako ostatní. Myslím, že toto by stačilo o mne, teraz prejdime na príbeh, ktorí sa mi stal pred niekoľkými rokmi :

Jedného upršaného dňa som bol vo svojom štúdium. Sedel som na stoličke a držal som svoju gitaru pevne vo svojích rukách. S gitarou som vytváral hudbu a so svojím hlasom texty. Všetko čo ma napadlo, tak som zaspieval a napísal na papier. Keď som si to prečítal, tak som papier zahodil do koša a vytváral hudbu ďalej. Nič ma vôbec nenapadlo. Jedine čo som stále písal bolo buď o Bolesti alebo o tom že som sa sklamal v Láske. Nebavilo ma to. Tak som gitaru odložil a poobzeral sa okolo seba. V štúdiu nebol nikto len já, pretože chalani kam si išli. Zasmial som sa, pretože napadla ma taká príhoda, ktorá sa mi stala aj s chalanmi. Keď som sa pozrel von oknom, na okne boli malé kvapky a obloha bola zamračená. Len som sa usmial a keď zahrmilo, ihneď som vyskočil zo stoličky, obliekol som si kabát a vošiel som von. Svoj dáždník som rozprestrel nad seba, zavrel som dvere a zamkol ich. Otočil som sa, spravil som krok do predu a smeroval som domov. Hlavu som sklonil k zemi a pozeral som sa na svoje nohy. Malé kvapky padali na dáždník a potom kvapky z dáždníka padali na zem. Keď mi jedna kvapka padla na topánku, nadvihol som svoju hlavu a hladel som pred seba. Pozrel som sa na oblohu a v dialke sa zablízkalo. Bol tam obrovský blesk, tak som sa chcel niekam schovať až napokon keď som zbadal malú kaviareň, ktorá bola rozsvietená. Rozbehol som sa k nej a dáždnik som schoval. Vošiel som do kaviarne a mokrý dáždník som si zobral so sebou. Krok po kroku som sa okolo seba obzeral a hladal nejaké volné miesto, kde by som si mohol sadnúť. Napokon som našiel jeden voľný box, ktorý bol kde si až za rohom. Zrýchlil som krok a všetci sa začali po mne pozerať, ako na blázna. Keďže nechápali, čo tu robí slávna hviezda v takejto malej kaviarni, ktorá nemá žiadný úspech, tak ja som len od nich odvrátil pohľad a sadol som si do posledného boxu keď zrazu za mnou prišla jedna krásna žena.
 

26 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Zdenka Zdenka | 31. května 2013 v 17:43 | Reagovat

vypaddá to zajímavě

2 Katty Katty | Web | 31. května 2013 v 17:55 | Reagovat

Zatím to vypadá zajímavě. Těším se na další díl

3 Believer Believer | 12. ledna 2014 v 5:51 | Reagovat

napíšu ti to skrátene celá storka je užasná a napínavá a budu se nadále těšit....budu se těšit i na tvé nové povídky.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama