Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 2. kapitola

31. května 2013 v 18:43 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Nadvihol som hlavu a pozrel som sa na ženu lepšie. Vyzerala ako anjel, ktorý padol z neba. Mala blonďavé zatočené vlasy, ktoré sa leskli ako diamant. Jej oči boli zafarbené na modro ako oceán a na jej lícach sa nachádzali lícné kosti. Jej pery boli natreté ružovým rúžom, ktoré sa leskli. Na hrudníku mala náhrdelník, ktorý bol do tvaru kríža a jej postava bola chudá ako malíček. Na svojích nohách mala obuté Conversky, ktoré boli čierné. Ako si vyhrnula svoje rukávi, zbadal som jej tetovanie, ktoré bolo do tvaru srdiečka bez farby. Vzala si svoj zošit s perom a spýtala sa ma

- Čo to bude pane?

Ako sa ma to spýtala, dal som si dole svoj kabát a položil ho za seba. Ruky som si položil na stôl a tak som ukázal aj svoje tetovania na svojích rukách, ktoré boli rovnaké - Echelon. Jazykom som si prešiel po svojích perách a keď som videl jej trpezlivý pohľad, ako čaká na moju odpoveď, tak som jej odpovedal :

- Aha, ospravedlnujem sa, jednu kávu.

Zapísala si do zošita a pozrela sa na mňa. Svoje vlasy si prehodila dozadu a ešte sa ma spýtala :

- Chcete s mliekom alebo bez?
- Ak by sa dalo tak bez.

Kývla hlavou a opäť si zapísala. Napokon si svoj zošit schovala a na záver sa ma spýtala :

- Prosíte si ešte niečo?
- Nie vďaka, som tu kvôli tej búrke, čo je vonku.
- Aha, ihneď vám prinesiem vašu kávu bez mlieka.

Otočila sa mi chrbtom a smerovala k pultu, popričom sa ešte na mňa pozrela. Podvihol som svoje kútiky pier a oprel som sa o operadlo. I keď sa na mňa hladela, i keď sa na mňa nepozerala, proste stále som na ňu hladel. Každý jeden krok, každý jeden priamienok vlasov som sledoval. Jej pohyby boli neskutočné. No napokon mi niekto zavolal. Ihneď som svoj mobil vzal pevne do rúk a bol to môj brat. Prevrátil som očami a ako vždy, chcel niečo odomňa. Zdvihol som to a priložil k uchu. Moja otázka znela :

- Čo chceš?
- Kde si?
- No som ešte v jednej kaviarni, chceš niečo odomňa?
- Potrebujeme skúšať! Na koncerty!
- Ale to nie, ja som práve od štúdia odišiel pred chvílou.
- Čo ty si tam bol?
- Áno, chcel som si prečistiť hlavu.
- Toto hovoríš vždy, keď sa ti nechce. Ihneď prídeš aj keby ťa to malo brať celý život!

Zložil mi to a ja som telefón položil na stôl keď zrazu tá žena narazila do inej ženy a tak vyliala aj moju kávu, ktorú som si objednal.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama