Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Zakazana Vašen (63. kapitola)

25. května 2013 v 17:02 | #Death by Eva. |  • ZakazanáVašen
63. kapitola

Ležali sme na seba a nežne sa bozkávali keď vtom náhle niekto zazvonil. Myslela som si, že dostanem šok. Ihneď zo mňa zliezol Jared a niekde sa schoval. Podišla som viac k dverám, ktoré som otvorila k sebe a pozrela sa na osobu, ktorá zazvonila. Bol to poštár, ktorí mi doniesol poštu od nejakého neznámeho. Poďakovala som a obálku som si vzala. Zavrela som dvere a Jaredovi som zakričala :

- Poď ! Nikto tu nie je!

Jared sa ukázal a podišiel viac ku mne. Hneď sa ma začal vypytovať :

- Čo to máš?
- Ako vidíš, obálku.
- Prázdnú?

Začal sa mi smiať, no ja som vtom zautočila :

- Prestaň! Si ešte z toho včerajška nejaký drzý?
- Som vzrušení.

Chytil ma okolo pása a hladel mi do mojích hlbokých očí. Odlepila som sa od neho a on mi začal niečo vyspievovať. Otočiala som sa smerom k nemu a smiala sa. Napokon som si sadla za pult a obálku otvorila. List som si vzala pevne do rúk. Začala som si sama pre seba čítať :

Ahoj Alisa.
Ospravedlnujem sa, že ti posielam poštu a nezavolám ti, aj keď je to dôležité. Toto je dosť vážna vec a neviem, či to znesieš. Pamätáš si, ako som ti vravieval : Nikdy v živote ťa neopustím? Tento krát sa to zmení. V Paríži ostávam navždy, pretože našiel som si tu niekoho, koho fakt milujem. Ale ty si predsa už veľké dievča a ty to tu zvládneš. Môj dom v L.A ti nechávam a hlavne, aby si bola šťastná.
P.S : Ľúbim ťa a ak si niekoho nájdeš, prajem ti to.

Na papier padali moje slzy, pretože to čo som práve dočítala tak som to nečakala. Ruku som si priložila na čelo a začala som plakať. Hlavu som si položila o pult a papier som radšej roztrhala. Jared ku mne podišiel a ihneď ma objal. Spýtal sa ma :

- Prečo plačeš ?

Nič som mu na to neodpovedala, len som jeho ruky okolo môjho tela dala preč, papier som zahodila a utekala som do svojej izby.
POKRAČOVANIE NABUDUCE
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lenka Lenka | E-mail | Web | 26. května 2013 v 0:47 | Reagovat

To je také dojímavé že mi skoro slzy idú do očí... :,)úžasne to píšeš. dúfam že bude ešte pokračovanie?? :)

2 #Death by Eva. #Death by Eva. | 26. května 2013 v 20:58 | Reagovat

Samozrejme, že bude. :) A děkuji, moc jsi toho vážim. Tá povídka je už stará 2 roky a tiež som pri tom plakala. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama