Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Zakazana Vašen (64. kapitola)

26. května 2013 v 21:49 | #Death by Eva. |  • ZakazanáVašen
64. kapitola

Dvere som nechala otvorené, skočila som na postel a hlavu si položila o podušku. Moje slzy prechádzali po poduške a zubami som kúsala do podušky, popričom sa mi do úst tiekli moje slanné slzy. Ruky som si strčila pod podušku a plakala, ako o život. Ako keby mi niekto umrel. Jared za mnou ihneď prišiel, ruky si položil na môj chrbát a vypytoval sa :

- Už mi konečne povieš, prečo plačeš ?

Hlavu som podvihla a pozrela sa naňho. Okolo mojích očí som mala čierné od špiráli, trocha sa postavila a sadla si vedľa neho. Pohľad som od neho odvrátila a hladela pred seba. Utrela som si slzy a začala som rozprávať :

- Terry mi včera volal, že príde až za niekoľko mesiacov a dnes mi prišla pošta s jeho rukopiskom, v ktorom bolo napísané : Ospravedlnujem sa ti, ale ostávam v Paríži navždy. Myslela som si, že ma nikdy neopustí, že bude pri mne stáť, no on ma pustil k vode pretože si už konečne uvedomil...
- Že musíš začať žiť.

Dopovedal za mňa s úsmevom, no potom pokračoval :

- Vieš, život sa mení, je začať žiť. Každý to musí skúsiť aj ty. Uvidíš, že sa budeš mať lepšie a nebudeš sa cítiť, ako väzeň, ktorý sa riadí podľa ostatných pravidiel.

Jared ma chytil za ruku a jemne mi ju hladkal. Nevedela som, ako zareagovať, tak som len naňho smutne hladela, ale vo svojom tele som sa cítila dobre, fajne, skvele. Napokon sa ma Jared spýtal :

- Chceš mi na to niečo povedať?

Kývla som hlavou, pozrela som sa naňho a usmiala. Objala som ho a začala som mu ďakovať aj s vetou :

- Dobre že ťa mám.

Len sa na to usmial a povedal :

- A nieže s teba bude nejaký rebel.

Obidvaja sme sa len na tom zasmiali no potom, keď som svoj úsmev schovala, pobozkal ma a svoje ruky si položil na moje líca.
POKRAČOVANIE NABUDUCE
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zdenka Zdenka | 26. května 2013 v 22:07 | Reagovat

nádherný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama