Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 14. kapitola

20. června 2013 v 13:21 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Zo skrine som si vytiahol svoje veci. Keď som otvoril skriňu, zatočila sa mi hlava. Chytil som sa za čelo a sklonil som hlavu k zemi. Zavrel som oči pomaly a rukou som si prešiel po tvári. Od čela až po krk. Napokon som pevne do rúk vzal svoje veci a položil ich na svoju postel. Skriňu som zavrel a dal som si dole tričko. Poskladal som si ho a vtom náhle niekto zazvonil. Otočil som sa dozadu, ktorí bol počuť zvonenie na zvončeku. Ihneď som pribehol k dverám, popričom sa chytil kľúčky a otvoril s ňou dvere. Vo dverách stála Anastázia aj so svojím psom Tomom. Len som nadvihol obočie a spýtal sa jej :

- Čo tu robíš? Mal som prísť já nie?
- Ja viem, len už som to nemohla vydržať. Chcela som ťa vidieť. A chcem sa s tebou porozprávať.
- Dobre, len sa oblečiem, poď ďalej.

Vzala svojho psa pevne do svojích rúk, ktorého vzala pevne do náručia. Keďže nemala ako zavrieť, zavrel som po nej dvere a viedol som ju až do mojej spálne. Keď sme vošli, len tam tak stála a hladela na mňa. Bolo mi to hlúpe, ako tak stojí aj s tým jej psom. Tak som jemne pobúchal po svojej posteli. Bol to náznak toho, aby si sadla a nestála tam aj s takým ťažkým psom. Obliekol som si tričko a cez svoje nohy som si dal rifle. Keď si sadla, pozreli sme sa na seba. Dívali sme si navzájom do očí. Ale môj zrak išiel čo raz nižšie. Smeroval na jej pery. Ihneď som sa niekam inam pozrel a vzdýchol si. Postavila sa a spýtala :

- Tak už ideme?
- Len počkaj.

Pribehol som do kúpelne, kde som sa zavrel a pozrel som sa do zrkadla. Otvoril som ho a tam som mal svoju voňavku. Vzal som ju pevne do rúk, tak som sa s ňou navoňavkoval a len sa usmial. Prišiel som za ňou a keď sa postavila, zacítila ma. Len si pričuchla a povedala :

- Krásne voniaš.

Len som sa zasmial a spýtal som sa jej :

- Dobre, už pôjdeme?
- Moment.

Dala mi pusu na líce a ešte raz ma očuchala. Len som sa smial na nej a začal som sa červenať. Tie jej jemné pery boli jednoducho, neskutočné. Najkrajšie by bolo, keby som jej pery pobozkal. Ihneď som sa jej otočil smerom k chrbtu a kráčal som k dverám. Keď sme boli pri dverách, otvoril som ich a dal väčší priestor Anastázii. Spokojne vošla von a keď som vošiel za ňou, ešte som sa vrátil dovnútra. Otočila sa mi k tvári a spýtala sa ma :

- Kam ideš?!

Prišiel som do kuchyne, kde som mal položený náhrdelník. Náhrdelník som ešte daroval Cameron, ale tá ho odhodila a odišla odomňa. Vzal som ho pevne do rúk a kráčal som k nej. Zamkol som dvere a pozrel som sa na ňu. Keď držala na vodítku psa, najprov sa pozrela naňho a potom na mňa. Svoje vlasy si dala za ucho a spýtala sa ma :

- Čo sa deje?
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama