Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 4. kapitola

1. června 2013 v 12:19 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Hladel som na ňu až tak dlho, že mi vychladla káva. Bolo mi jedno, či prídem neskoro do štúdia alebo prídem na čas, proste nemohol som z nej spustiť oči. Prstami si prechádzala po svojích dlhých hustých vlasoch a hanblivo na mňa hladela. Mal som chuť ju pozvať niekam von ale vtom náhle prišiel jej šéf, ktorí jej povedal :

- Čo tu tak sedíš? Máš tu ďalších hostí, tak ich choď obsluhovať. Sama vidíš, že Hayden je plná energie , z nej si ber príklad.

Odišiel od nej a ona sa postavila zo stoličky, popričom si chytila svoje vlasy a dala si ich do gumičky, aby jej nezavadzali počas pracovania. Odišla preč od pult a podišla viac k novým hosťom, ktorí čakali na nejakú čašníčku. Ako si zapisovala ich objednávky, sladko sa usmievala na jedno malé dievčatko, ktoré malo hnedé kučeravé vlasy, veľké oči a dlhé mihalnice. Keď s nimi žmurkla, ako keby sa blížil veľký hurikán. Žena odišla od stola a smerovala k pultu až za kuchárom.
Po pár minútach prišla s namračeným úsmevom a začala chystať nápoje pre hostí. Vtom náhle mi opäť zavolal môj starší brat Shannon. Zdvihol som to a začal mi v telefóne nadávať :

- Kde do čerta si ? Ja s Tomom tu sedíme a hladíme na seba ako na takých idiotov ! Potrebujeme skúšať tak láskavo príď !

Ale vtom náhle som započul Tomov smiech, tak som sa tiež zasmial a aj Shannon. Napokon mi Shannon povedal aj so smiechom :

- Tak čakáme tu na teba, čau.
- Maj sa.

Zložil som to a ruku som si priložil na čelo, popričom som sa smial ako taký idiot. Myslel som si, že je to niečo vážne, ale keď som započul Tomov smiech, ihneď som vedel, že humor v štúdii im vôbec nechýba. Dopil som svoju kávu do dna, vzal som si kabát a pozrel som sa von oknom. Keďže už na oblohe bola viditeľná dúha, usmial sa a postavil som sa. Podišiel som viac k dverám ale ešte predtým som si vzal svoj mokrý dáždník. Keď som vošiel von, po mne prišla tá istá žena, ktorá ma obslúžila. Vydýchla si a oprela sa o mokrú stenu. Do jednej ruky si vzala balíček cigariet a v druhej zapalovač. Zapalovač zapla a z balíčka vytiahla jednu cigaretu. Zapalovač viac naklonila k cigarete a tak sa cigareta zapálila. Cigaretu si strčila do úst a zapalovač schovala do vačku, popričom balíček položila o malý popolník so stojanom. Z cigarety si trochu potiahla a z úst jej vyšiel dym. Ruku si položila na čelo a sklonila viac hlavu dopredu. Keď si ma všimla, zľakla sa ma až tak, že jej zabehlo. Ihneď som sa jej začal ospravedlňovať :

- Ospravedľnujem sa, nechcel som vás vyľakať.
- Nie, nie, ja som sa nezľakla, len som ostala v šoku.
- No však.
- Och bože, to je jedno.

Mávla rukou a odvrátila odomňa pohľad. Podišiel som viac k nej a spýtal som sa :

- Máte ťažký deň ?

Pozrela sa na mňa a vlasy, ktoré boli v cope si dala na pravú stranu. Opäť si potiahla a dym vydýchla na mňa.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katty Katty | Web | 1. června 2013 v 20:45 | Reagovat

Jsem zvědavá na další část.

2 #Death by Eva. #Death by Eva. | 1. června 2013 v 22:11 | Reagovat

Zítra bude další. Tak jse nechaj překvapit. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama