Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 8. kapitola

3. června 2013 v 13:46 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Mobil som si priložil k uchu a spýtal som sa :

- Kto je tam?
- To som ja, Anastazia. Chcem sa ešte s tebou stretnúť.
- Teraz alebo....?
- No trocha na večer, keby sa dalo.
- Samozrejme, pre teba si spravím čas.
- Dobre, ďakujem. Ľutujem, že som ťa nespoznala skôr.
- Ja taktiež.

Chvíľu bola ticho, no napokon povedala :

- Stretneme sa pred tou kaviarňou, kde sme sa po prvý krát videli?
- Samozrejme.
- Dobre.
- Super.
- Fajn, tak ťa už nebudem otravovať ahoj.
- Nie, nevyrušuješ ma.

Zasmial som sa no vtom náhle som započul nejaké štekanie. Nebolo to len obyčajné štekanie. To štekanie malo takú hrubú tóninu. Zľakol som sa a spýtal som sa jej :

- To bol tvôj pes?
- Áno, no nič, ja už musím, ahoj.
- Maj sa.

Vypol som mobil a schoval som ho do kapse. Pozrel som sa na Shannona a spýtal som sa ho:

- Prečo máš takú skleslú tvár?
- Ale závidím vám.
- Preboha, veď ak by si chcel, poď kludne so mnou, rád ti ju predstavím.

Podvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Usmial sa a nadýchol sa, ako keby chce niečo povedať, ale radšej pokrútil hlavou. Nahnevalo ma to, pretože nerád vydím svojho brata takého sklamaného. Ihneď som mu povedal :

- Nemusíš byť stále, môžeme ísť niekam do baru a tam si to užiť. Predsa si zaslúžime odmenu nie?
- Podstate.

Nachvílu stíchol a dodal :

- Áno, dobre. Keď chceš, aby som išiel s tebou. Bude mi potešením.

Usmiali sme sa a ja som ho s radosťou bratsky objal. Pobúchal som ho po chrbáte a povedal :

- Takého ťa poznám!

Napokon sme sa od seba odlepili a naraz sme si vydýchli.
Prešlo niekoľko hodín, slnko zašlo za mraky a ja so Shannonom sme ešte trčali v štúdiu, popričom sme sa len rozprávali o tom, ako by sme sa cítili, keby chodíme s nejakou Echelon-kou. Potom naša reč skončila, postavili sme sa a otvorili sme dvere. Vošiel som prvý von a okolo ruky som si prehodil svoj kabát. Shannon za mnou prišiel a zavrel dvere, popričom dvere zamkol a my sme vyrazili k tej kaviarni.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Katty Katty | Web | 9. června 2013 v 9:57 | Reagovat

zkrátka úžasné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama