Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 19. kapitola

16. července 2013 v 21:30 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Otočil som sa chrbtom, spravil krok dopredu a kráčal som domov. "Nerozumel som tomu. Čo som spravil? Vadí, keď tajím o svojej sláve? Ako to, že ma nespoznala? Nerozumiem. Moja tvár je už známa, moja skupina je známa, tak ako to, že ma nepoznala? Predsa každý má svoje tajomstvá no nie?" - Tieto otázky mi stále behali po hlave až som podvihol hlavu a skoro ma zrazilo auto, tak som ihneď vyskočil na chodník. Ľudia sa na mňa pozerali ako na blázna, ktorí nevidí auto, ktoré ho mohlo zraziť. Bolo mi to jedno. Ich pohľady, aké na mňa hádzali mi boli kradnuté. Každý má svoj názor a ja ho rešpektujem. Napokon som prešiel okolo uličky, pri ktorej sa mi vybavili spomienky. Asi každý vie, že som kedysi žil na ulici. Keď som sa ich tváre zahladel, presne som vedel, ako sa cítia. Viem aky to je pocit. Keď som prešiel okolo jedného malého dievčatka. Bolo mi ho veľmi ľúto, tak som sa oproti nej postavil a hladel na ňu. Mala krásne oči. Boli vo farbe zelenej a ako keby tam mala korene stromu. Usmial som sa a ona sa viac schovala do svojho paplóna, ktorý bol celý špinavý. Nerozumiem ľudí, ktorý len tak vyhodia svoje deti na ulicu. Ihneď som sa postavil a zo svojho vrecka som si vytiahol peňaženku. Otvoril som ju a položil som vedľa nej peniaze. Pohladkal som ju a snažil sa usmiať. Potom som odišiel a moja ruka sa začala úplne triasť. Otočil som sa za seba a pozrel sa na dievča so smutným pohľadom. Len na mňa hladela a jej slzy sa kotúlali po lícach až jedna kvapka spadla na peniaze. Zrýchlil som krok a prestal som na to myslieť. Chcel som prestať nad tým dievčatkom. Chcel som prestať myslieť na Anastáziu, lenže ono to nešlo. Prečo je všetko tak hneď zložité? - opať mi otázka behala po hlave. Keď som bol na svojej ulici a pozrel som sa pred seba, môj dom sa nachádzal o pár domov ďalej. Ihneď som zrýchlil krok keď zrazu mi niekto volal. Mobil som chytil pevne do rúk a kráčal spokojne ďalej. Bola to Anastázia, no potom to zložila. Zavolal som jej naspäť. Zvonilo to. Zložila. Už som jej nechcel volať naspäť, tak som mobil schoval do kapse a kráčal ďalej. Keď som bol pri svojom dome, podišiel som viac k mojím dverám a vytiahol z kapse kľúče. Odomkol dvere a otvoril ich. Vyzul som sa vonku a vošiel som dovnútra. Keďže vonku už poprchalo a bolo už aj chladnejšie, zatiaľ čo vnútri bolo veľmi teplúčko, tak som zavrel oči a vychutnával to teplo. Zavrel som po sebe dvere, dal dole kabát a išiel som do obyvačky. Zvalil som sa na gauč a hladel na strop. Rukou som si prešiel po tvári a usmieval. Mal som pokoj. Nemusel som už riešiť svoje problémy. Nemusel som riešiť ľudí. Nemusel som riešiť seba. Mal som konečne pokoj. Cítil som sa, ako keby ma zavreli do väzenia na pár rokov. Cítil som sa ako taký väzeň. No potom mi prišla správa od Toma. Pozrel som sa na správu, v ktorej bolo napísané : Ahoj Jared, je tu super. Prídem za týžden a pozdravuj odomňa Shannona. - Tomo. Nemal som náladu mu odpísať. Tak som mobil položil na stôl a ležal ďalej. Zavrel som oči. Napokon ich otvoril a videl som nad sebou Anastáziu. Ihneď som vyskočil a zakričal :

- Anastázia?

Nikto neodpovedal. Ihneď som pribehol do kuchyne, opláchol sa vodou. Bolo mi jedno, či pôjdem do kuchyne, či do kúpelne. Predsa bola tam voda a tú som najviac potreboval. Nebudem sa predsa trepať hore po schodoch až do kúpelne len preto, lebo sa chcem opláchnúť. Predsa som mal kuchynu hneď vedľa seba. Napokon mi niekto zaklopal. Tak som išiel otvoriť a vo dverách stál Shannon. Nevyzeral 2-krát nadšene. Tak som sa ho spýtal :

- Deje sa niečo?
- Na tomto svete sa deje veľa zaujímavých vecí.
- To viem aj ja ale ja sa pýtam, že si sa nedeje okolo teba niečo?
- Ách Jared.

Vstúpil dovnútra a ja som po ňom zavrel dvere. Sadol si na gauč a ja som mu povedal :

- Pozdravuje ťa ...
- Tomo? Viem, písal mi, že ťa mám pozdravovať.
- Ale on mi...
- No dobre, to teraz nebudeme riešiť, mňa teraz zaujíma toto...

Len sa nadýchol a sklonil hlavu dolu k zemi.

 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama