Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 21. kapitola

19. července 2013 v 14:41 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Zasmiala sa a odvrátila odomňa pohľad.

- Máš tričko?
- Áno mám.
- Tak si ho daj na seba. No pokiaľ chceš.

Nič som jej na to nepovedal, len som sa zasmial a nadýchol som sa. Vydýchol som si a spýtal som sa jej :

- Čo si odomňa chcela?
- Čo ako?
- Včera mi Shannon hovoril, že mám ísť za tebou, tak mi to povedz.

Chvíľu stíchla, no napokon sa dala na bok a povedala :

- Poviem ti to na záhrade.

Vyzul som sa a vstúpil som dovnútra. Topánky som si položil na zem a zavrela po mne dvere. Ruky si prekrížila a sklonila hlavu k zemi. Keď som podišiel viac k nej a chcel som sa jej pozrieť do očí, odsotila ma a išla preč. Tak som ihneď išiel za ňou a sledoval som jej každý pohyb. Každý pramienok vlasov. Otvorila dvere a vošla von. Išiel som za ňou. Poobzeral som sa okolo seba a cítil som sa, ako keby som vážne v nejakom hrade, v nejakej kráľovskej záhrade. Na každom kroku mala zasadené ruže. Boli viacfarebné - žlté, červené dokonca aj také farby, ktoré som ešte nevidel - modré, fialové, čierné. Sadol som si na lavičku a pozrel som sa na ňu. Ešte som sa okolo seba poobzeral a povedal :

- Máš to tu nádherné. Je to tak isto nádherné, ako ty.

Sladko sa usmiala a poďakovala. Napokon sa viac naklonila k mojím perám. Hladeli sme na seba. Ona na mňa, ja na ňu. Kusla si do dolných pier a pozrela sa na moju hruď. Keď ma chcela pobozkať, ihneď sa odomňa odtrhla a zdialila. Nemal som nič proti tomu. Tak som ju chytil za ruku a spýtal sa :

- Čo sa deje?
- Deje sa veľa vecí.
- Myslel som, čo sa s tebou deje, nie čo sa deje vtomto svete.
- Musím ti povedať niečo, čo už v sebe držím pár dní.
- Tak to povedz.
- 9 písmen, 2 slova, 1 pocit....Milujem ťa.

Ihneď sa postavila a odišla preč aj s plačom. Rýchlo som sa postavil a hneď išiel za ňou. Postavil som sa jej do cesty a chytil ju za ramena. Sklonila hlavu dole a plakala. Jej slzy tiekli po líci a špirála jej postupne zmizla. Rukou som jej pozdvihol hlavu a spýtal som sa jej :

- Prečo si mi to nepovedala hneď ?
- Pretože som sa bála. Nemala som odvahu ti to povedať. Vedela som, že to takto dopadne. Viem, že pre mňa sa nikto nenájde.
- Ale nájde.

Opäť sklonila hlavu dole k zemi a opäť som jej podvihol hlavu. Utrel som jej slzy a povedal :

- Ale nájde. Stojí tu pred tebou.

Keď sa trocha skludnila, najprv mi hladela do očí a potom na moje pery. Ruku som priložil na jej líce a druhú som položil okolo jej pása. Naklonil som sa viac k jej perám, pri ktorých som cítil teplo. Jej srdce bilo ako o život. Dýchala ako zmyslozbavená a stále jej tiekli slzy po lícach. Keď jedna kvapka tiekla na mojej ruke, chytila moju ruku a pobozkala. Už som to nemohol vydržať. Už som tie pocity nedokázal ukrývať, tak som si svoje pery priložil na tie jej a začal ju nežne bozkávať.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama