Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 22. kapitola

23. července 2013 v 21:29 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Cítil som, ako sa vylakala. Chytil som ju pevnejšie za ramená a potiahol si ju viac k sebe. Trocha sa ukľudnila a ruky si položila na moje ramená. Napokon som svoj jazyk strčil do jej úst a odlepila sa odomňa. Asi sa dosť nalakala. Odvrátila odomňa pohľad a rukou som jej prešiel po líci. Dala preč moju ruku tak som sa jej spýtal :

- Čo sa deje?
- Mal by si spomaliť.
- Len práve som naštartoval.

Pozrela sa mi hlboko do očí. Hladel som presne tak, ako ona na mňa. Snažila sa usmiať, ale nešlo jej to tak len dala preč moje ruky a povedala :

- Katharina je v okne a keď nás uvidela, musí si pomyslieť svoje.
- Ale nevidela, ja to necítim. Keby som mal také tušenie, pozriem sa do okna.
- Och môj bože , ty si tak....
- Tak čo?
- Ale nič.
- Nie, kľudne to dokonči.
- Nie, nie NIE!
- Ale áno, som zvedavý, čo ako ma chceš opäť nazvať.
- Už nijako.

Bol som tak zvedavý. Keby ma nazve hrubo,smejem sa. Bolo by to od nej vtipné počuť. Tak som sa len uškŕňal a so svojími rukami som jej trpezlivo prechádzal po ramenách. Len sa nahodila hollywoodský úsmev a povedala :

- Si strašný!
- A ty si ešte krajšia, keď si protivnejšia.
- Si vtipný! Normálne sa mi chce ísť na záchod! HA HA HA!
- Som polichotený.
- Ale teraz vážne. Mám ešte jednu otázku, pokiaľ mi na ňu odpovieš, budem ešte šťastnejšia než predtým, keď si ma pobozkal.
- No tak sa ma pýtaj. Nech je to čokolvek.
- Čokolvek?
- Čokolvek.
- Dobre, ehm.

Odkašľala si a pozrela sa za seba. Stále sa obzerala, ako keby niekoho videla. Tak som zvraštil obočie a trpezlivo čakal na odpoveď. Len sa usmiala a spýtala sa ma :

- Normálne mám strach sa ťa to opýtať.
- Nie, kľudne sa ma opýtaj, už sa nebudem opakovať.
- Fajn fajn fajn! Dobre!
- Tak som samé ucho.

Videl som, ako jej pot sa kotúľa po jej čele. Mala väčší stres než ja. Rukou som jej prešiel po líci a spýtala sa ma neočakavanú otázku :

- Aj ty ma......
- Čo ťa?
- Aj ty ma........

Odvrátila odomňa pohľad ale stále držala pevne moje ruky až tak, že sa medzi našími rukami utvorilo veľké teplo a išlo z naších rúk pot. Samozrejme, môj pot to nebol, bol to jej pot od stresu. Až sa jej slzy kotúlali po líci. Snažil som sa ju nejako odreagovať od toho stresu. Tak som sa viac k jej perám naklonil a povedal :

- Mňa sa môžeš spýtať čokolvek. Čokolvek, ak je to ohľadom môjho života či o niečom, o čom by som mal vedieť, ja sa nenahnevám ja....

Ani som svoju vetu nedokončil pretože vtom sa ma spýtala :

- Miluješ ma tak, ako ja teba?

Nevedel som, čo jej mám na to odpovedať. Len na mňa pozerala ako na svätého a trpezlivo čakala na moju odpoveď.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nadine Nadine | 23. července 2013 v 22:03 | Reagovat

TAKTO TO USEKNÚŤ!! :-?  [:tired:] hneď ďalšíí!!! :D

2 #Death by Eva. #Death by Eva. | 23. července 2013 v 22:17 | Reagovat

[1]: O tom to je, aby to bylo tak napínavý. :-) Ale hned bude další, protože tuhle část jsem písala jěště včera. ^_^ :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama