Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 25. kapitola

1. srpna 2013 v 15:00 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Vtom náhle sa odsunula a otočila sa mi chrbtom. Svoje ruky som si položil na jej ramená a začal ich masírovať. Moje ruky dala preč a prekrížila ruky. Otočila sa mi k tvári a povedala :

- Aspoň sa kroť! Sme v nemocnici nie doma.

Tak som sa oprel o operadlo a hladel pred seba. Hladel som na muža, ktorý sa začal modliť. Sklonil zrak k zemi a tiekli mu slzy po lícach. Otočil som sa na pravú stranu. Potom na ľavú. Všade boli ľudia so smutnými tvárami. Buď plakali alebo sa navzájom obímali v náručí. Pozrel som sa na ruky. Triasli sa. Prsty som si preplietol cez ďalšie prsty , prekrížil som si nohu cez tú druhú a svoje ruky som si položil na koleno. Vtom náhle som sa pozrel na Anastáziu a celé telo sklonila viac dopredu. Ruky si položila na tvár a potichšie plakala. Neznesiem, keď žena plače. Každá tá slza má dôvod tiecť. Posunul som sa viac k nej, ruky som si položil na jej chrbát a začal ju hladkať. Potom moje ruky išli čoraz nižšie. Objal som ju okolo brucha a bradu som si položil na jej rameno. Do ucha som jej vravel :

- Neplač, to bude dobré. Nič zlé to nebude.

O hodinu neskôr bolo čoraz v sedačkách menej ľudí. Čím bolo neskoršie, tým ľudia ubúdali alebo prišli nový aj s nejakým väčším či menším problémom, ako sme mali my. Vtom náhle sme započuli kroky, ako sa k nám blížia. Tak sme viac naklonili hlavu dozadu a pozreli sme sa do pravej strany. Postavili sme sa a ja som Anastáziu chytil okolo pása. Pevne mi držala ľavú ruku až tak, že sme sa potili. Prišla za nami sestrička a povedala :

- Slečna Anastázia Hiddleston?
- Áno?
- Môžete ísť za vašu sestru, ak chcete aj vy pane, môžete spokojne s ňou.

Pozreli sme sa na seba a povedal som jej potichšie :

- Ak chceš, choď sama, máte si toho čo povedať.
- Počkáš ma tu?
- Samozrejme.

Svoju ruku som dal od nej preč a sadol si naspäť na miesto. Anastázia viac podišla k sestričke a následovala ju. Vlasy si dala do pravej strany a obzerala sa okolo seba. Až sa otočila namňa so smutným pohľadom. Napokon keď už mala vojsť do nemocničnej izby, kde bola Katharina sa pozrela na sestričku, otvorila jej dvere a vošla. Sestrička nechala otvorené dvere a odišla za ďalšími pacientmi. Odvrátil som pohľad od dvier a hladel pred seba. Toho muža, čo tam sedel pred hodinou už tam nebol. Vtom náhle za mnou sestrička a povedala :

- Vaša slečna tam bude len 25 minút.
- A môžem vedieť, čo je presne s Katharinou?
- Samozrejme. Zavolám vám Doktora Corra.

Otočila sa mi chrbtom a odišla preč. Zašla do jeho kancelárie a trochu nechala otvorené dvere. Ruky som si prekrížil a radšej som sa postavil. Podišiel som viac k tým dverám, v ktorých bola sestrička a Doktor Corr. Na dverách bolo napísané : Dr.Corr. Chvíľu som na to hladel no po pár minutách prišla za mnou sestrička aj s Dr.Corrom. Len som sa pousmial a dobre som si ho obzrel. Mal šedé vlasy, na tvári mal viditelné vrásky a oči mal sfarbené do hneda. Jeho oči boli tmavé ako roztopená čokoláda, nos mal veľký a dosť štíhli. Keby ho uvidím na ulici, nepovedal by som, že by bol doktor. Skôr ako ten, čo hladá zlatokopky. Začal som sa sústrediť na to, čo mi odpovie na moju otázku :

- Tak ako je to s Katharinou?
- Katharina Hiddlestonová?
- Áno.
- No ako som ju pozeral, má len pár modrín a zlomený nos. A jej brucho bolo celé dokopané a taktiež od modrín. Poviete mi, čo sa presne stalo?
- No neviem, ako to mám povedať.
- Len mi opíšte situáciu čo sa presne stala.
- No Katharina má sestru, Anastáziu. Tú som stretol tak pred niekoľkými mesiacmi ale nejako sme sa potom pohádali. Tak som k nej prišiel, pozvala ma dnu a nevedel som, že práve vtom momente, čo som bol u Anastázii prišla k nej na týžden aj jej sestra - Katharina.
Tak dnes som ku Anastázii prišiel a išli sme na záhradu sa porozprávať. Vtom náhle prišla Katharina a začala komentovať. Tak ja som jej povedal, že ak nemieni prestať, budem ju a jej reči ignorovať.

Nachvílu som prestal, pretože prešiel po mojom chrbtáte studenú vietor a na rukách som mal husiu kožu. Odkašlal si a dokončoval :

- A vtom náhle niečo zas povedala Katharina o Anastázii a tá sa nahnevala až tak, že ju zbila.
- Zbila?
- Áno. Je to dosť divné viem.
- Ona je od nej staršia či mladšia?
- Anastázia či Katharina?
- Anastázia.
- Ona je od Katharina mladšia.
- Hm.

Len si odkašlal a vtom náhle prišla Anastázia. Chytila ma za ruku a hladela na doktora. Pozrel sa na Anastáziu a povedal :

- Vy ste Anastázia?
- Áno.
- Poďte so mnou.

Zavolal ju k sebe a obidvaja odišli do jeho kancelárie. Sestrička mi povedala :

- Zatial si sadnite, počkajte chvílku.
- Samozrejme.

Sadol som si, ruky som si prekrížil a nervózne som hladel na hodiny. Tik-tak-tik-tak - horšie už nemôže byť. Trpezlivo som čakal na Anastáziu.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama