Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 29. kapitola

16. srpna 2013 v 21:39 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Keď som hladel na jej tvár, mal som pocit, ako keby mi už na nič nechce odpovedať. Čo som zas zlé urobil? Spravil som niečo, o čom by som ani ja netušil? Už neviem, ako som jej mal odvôvodniť, prečo ju milujem. Mal som veľa dôvodov, ale tento sa teraz najviac hodil. Neviem prečo, ale teraz sa mi to nechcelo rešieť. Pred šoférom? To je úplna blbosť. Už neviem, čo si mám o tom myslieť. Napokon taxikár zastavil na mieste a vystúpili sme z auta. Anastázia už smerovala k dverám, zatiaľ čo ja som ešte stále pri okne, kde bol taxikár. Spýtal som sa ho :

- Mohli by ste prísť zas?
- Na čo?
- Nemáme žiadný odvoz domov. Peniaze by som vám dal potom. Na konci cesty. Ako celá suma.
- Tak dobre, tak budem tu, aj tak nemám zatial žiadný odvoz. Aj keby áno, stále buďte na mieste, ja prídem.
- Dobre, moc ďakujem.

Usmial som sa , otočil sa mu chrbtom a išiel som za Anastáziu. Keď som sa na ňu pozrel, jej tvár bola celá nafučaná. Bola nasraná. Opäť. Ako vždy. Už ste si aj vy čo toto čítate mohli uvedomiť, že je to poriadná nervačka. Podišiel som viac k nej a prekrížila si ruky. Otočila sa mi chrbtom až sa mi jej vlasy odrazili od mojej tváre. Len som "zafučal" nosom a zasmial. Vyzeralo to, ako keby nejaký býk vidí červenú a začne štartovať aj s "fučaním". Podišla viac k dverám a dvere sa sami otvorili. Rýchlo som vošiel dovnútra aby sa mi pred nosom nezavreli dvere. Krok po kroku. Tvár za tvárou. Len som sa na nich pozeral a žiadno nezareagoval. Bolo divné, že nikto nezačal kričať. Nie je zvyčajné, že stretnete len tak celebritu v nemocnici. Ale ľudia sa na mňa veľmi prekvapeno dívali. Ale už som si zvykol. Sadol som si na nemocničnú "lavičku" a čakal som, pokial za nami nepríde Dr.Corr ako nám sľúbil.

O niekoľko minút neskôr prišiel za nami Dr.Corr. Okamžite sme sa postavili a pozreli sme sa naňho. Keď uvidela Anastázia Katharínu, hneď zvískla a rýchlo k nej pribehla. Ruky rozprestrela a hodila sa do jej náručia. Chvíľu sa tam obímali. Zatiaľ čo sa tam obímali medzi sebou, podišiel viac ku mne Dr.Corr a povedal :

- Ste šťastný muž však?
- Samozrejme.
- Pamätáte si, keď som išiel s Anastáziou do mojej kancelárie?
- Áno, vlastne to som sa vás chcel spýtať. Viem je to také hlúpe ale čo ste chceli s Anastáziou?
- Podstate, chcel som sa s ňou porozprávať ohľadom jej správania. Pýtal som sa jej, čo ju baví. Ona povedala že ju baví malovať. A vás zas baví spievať však?
- Áno, to je pravda.
- Viem, ste slávny spevák, skladatel, režisér, gitarista, pianista. Ste veľmi talentovaný, moj syn vás počúva. Vašu hudbu. Veľmi ho vaša hudba ukludnuje. Čo tým naznačil, že ho vaša hudba zachránila život, ale prejdime k veci. Čo keby ste vzali nejakú gitaru do rúk a zaspievali by ste Anastázii? Ju by to zas inšpirovalo niečo namalovať. Nie som psycholóh ale viem čo na ženy zaberie. Keď som jej to hovoril zareagovala veľmi rýchlo.
- A čo na to povedala?
- Že by vás to nebavilo. Že by ste s tým nesuhlásil. Skúste jej zaspievať a uvidíte že bude dobré.
- Samozrejme.

Podal som si s ním ruky a pozreli sme sa obidvaja na stranu, kde stála Anastázia a Katharína. Podišli viac ku nám a Dr.Corr na záver povedal :

- Na ten noc bude treba ľad, aby sa viac napravil. Prajem vám krásny zvyšok dňa.
- Aj my vám.

Otočili sme sa mu chrbtom a odchádzali sme preč. Ako som nad tým rozmýšľal, hladel som na Anastáziu a usmieval sa. Pomohlo by to?
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama