Vítame vás na našom blogu!





Na tomto blogu sú len MARS fictions !
Pokiaľ máš nejakú poviedku s MARS
píš na → evajohnson@azet.sk (administrátor)


ale najprov musíš splniť tieto 3 úlohy :
 


1# - Napíš ako sa voláš a ako sa chceš podpisovať

2# - Odkedy píšeš a konkrétne, kto v poviedke vystupuje

3# Napíš o čom to je
 

Ak to splníš, #DeathbyEva. ti ju zverejní na našom blog !
 
 
PRAJEME PEKNÉ ČÍTANIE ! 
s pozdravom #DeathbyEva. & DRE▲MER


Is this the end I feel? - 32. kapitola

20. srpna 2013 v 14:14 | #Death by Eva. |  #IsThisTheEndIFeel?
Trocha som sa viac k nej naklonil a spýtal som sa jej :

- Môžem vstúpiť?
- Samozrejme.

Usmiala sa a trocha mi dala priestor vôjsť dovnútra. Bolo to divné. Usmiala sa. Nezvykol som si na jej úsmev ale úsmev som jej opätoval. Vyzul som si topánky a odložil ich trocha na bok. Vyrovnal som sa a trocha som sa poobzeral okolo seba. Bolo tam ticho. Pozrel som sa na ňu a spýtal som sa jej :

- Kde je Anastázia?
- Je dole.
- To ako tu?

Zasmiala sa a ruku si priložila na pery. Napokon sa namňa pozrela a povedala :

- Nie nie, je dole v pivnici.
- Čo tam robí? Zavára broskyne?

Opäť sa zasmiala. Ale to bol trocha divný smiech. Popritom aj chrochtala. Len som sa na ňu nechápavo pozrel a bol som v "šoku". Tak som sa zasmial. Každý vie aký je to pocit, keď je nieči smiech vtipnejší ako samotné čo ste povedali. Konečne nadvihla hlavu a pozrela sa mi úprimne do očí. Povedala :

- Nie maluje.
- Maľuje?
- No ešte pred niekoľkými minútami hrala na gitare. A teraz maluje.
- Ako vieš?
- No keď vyšla hore, tak mala na sebe bielu košelu a bola celá od farieb. Vlasy mala vo vrkoči. Ak chceš, môžeš ísť za ňou. Alebo chceš počkať tu?
- Nie pôjdem rovno za ňou, zavedieš ma za ňou?
- Samozrejme.

Len sa usmiala a otočila sa mi z profilu nabok. Usmiala sa a viedla ma do pivnice. U každej ženy sledujem každý krok, každý pramienok vlasov, každý jeden pohyb. Otvorila dvere a keď som vstúpil, bola tam najprov tma.

- Veď je tu tma.
- To len teraz tak vyzerá.

Predbehla ma a jediné čo som videl bolo jej tričko, ktoré svietilo. Bolo zelené. Až ma z toho "štípali" oči. Tak som išiel za jej tričkom až som uvidel svetlo. Napokon som už videl aj Katharinu aj Anastaziu. Katharina povedala Anastázii :

- Anastázia máš tu návštevu.

Podišiel som viac ku Katharine a pozrel som sa na Anastázii. Napokon sa vybrala Katharina preč a povedala :

- Keby ste niečo potrebovali, budem hore.

Odišla preč a vybrala sa hore schodmi.
Keď som započul tresknutie dverí, podišiel som viac ku Anastázii a pozrel som sa na plátno, ktore mala na stojane. Neviem, bol to len náčrt kresby. Ale keď som sledoval jej ruku, boli to niečie pery. Pozrel som sa na Anastáziu a dal som jej pusu na líce. Mikla sa a ihneď si dala dole sluchatká z uší. Nevedel som, že je mimo reality.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama